Sedíš nad jedlom a po tvári ti stekajú slzy. Sedí pri tebe a hovorí: „Nejedz to. Nemôžeš jesť. Nie si dosť dobrá. Mala by si ešte schudnúť. Stále to nie je dosť. Nezaslúžiš si jesť. Tvoje telo musí trpieť, hladovať.“
Ďalej Ti vraví: „Ak sa naješ, celú tú snahu zahodíš. Jedlo sú iba samé kalórie… Mala by si piť len čistú vodu, inak sa ti tuk uloží na každom kúsku tvojho tela. Na zadku, bruchu, nohách… To nechceš. Nesmieš jesť. Si tučná. Škaredá. Všetci si to o tebe myslia!“
No od rodiny a priateľov počúvaš, že by si mala jesť. Že nechcú, aby si zomrela. Nechcú, aby tvoje telo takto trpelo; nechcú, aby si sa takto trápila. Ty to vidíš inak – chcú ti zle, ide im o to uškodiť ti, chcú, aby si pribrala a bola tučná. Ako veľmi sa len mýliš…
Oni sú ľudia, ktorí ti chcú skutočne pomôcť. Záleží im na tebe. A veľmi sa trápia keď, ťa takto vidia. Chcú ti pomôcť, no sú úplne bezradní a vyčerpaní, lebo ich presviedčaš o tom, že ti nerozumejú, kričíš na nich a máš pocit, že ťa vôbec nechápu. Možno nechápu to, čo prežívaš, ako sa cítiš, čo všetko pre teba každé jedno sústo znamená, aké sú to pre teba veľké pokroky… Nebudú to chápať tak akoby si chcela, lebo si tým neprešli. Ale daj im šancu, aspoň tak, že im dovolíš pomôcť ti, dovolíš im priblížiť sa.
Napriek tomu, že teraz plačeš, postav sa, vzchop sa, a zjedz to jedlo, čo máš na tanieri. Vyliečenie stojí za to. Neskôr budeš hrdá na svoje kroky, ale to dosiahneš iba tak, že začneš práve teraz! Zvládneš to, verím ti a držím palce. Nie si v tom sama, sme v tom spolu! Tiež sa z toho dostávam a prežívam presne to, čo ty.
Autorka článku: Nina
Pozn. redakcie: Znenie textu je pôvodné a príbeh nebol pre zachovanie autenticity redakciou nijakým spôsobom upravený ani editovaný.
Nahlásiť chybu v článku