Aký je to pocit: Aký je to zážitok? Neušliapal vás dav? Kde tam ľudia chodili na záchod? Aká bola organizácia? A vlastne, čo je to za sviatok, kam príde na jeden deň také množstvo ľudí? Najväčší sviatok na svete Kumbh Mela je netradičným cestopisom.

Vitajte v Indii, kde je všetko možné. Zároveň vitajte v krajine, kde je najviac sviatkov a rôznych osláv. Od malých lokálnych až po mega akcie, kde si skôr pripadáte ako v inej galaxii. Čo na tom, že som túto krajinu navštívil 25-krát. Idem zažiť s našimi klientmi niečo neuveriteľné.

Najväčší sviatok na svete Kumbh Mela

Kumbh Mela je posvätná hinduistická púť v Indii. Je to najväčšie náboženské zhromaždenie na svete. Asi sto miliónov veriacich sa zúčastňuje na posvätnom rituáli kúpania vo svätých vodách. Udalosť sa oslavuje každých pár rokov a rotuje medzi štyrmi mestami: Prajágrádž, Haridvár, Našik a Udždžain. Počas podujatia sa milióny oddaných zídu na brehoch posvätných riek, aby sa očistili od svojich hriechov prostredníctvom rituálneho kúpania.

Festival sa tradične pripisuje hinduistickému filozofovi a svätcovi Adimu Shankarovi, žijúcemu v 8. storočí. Vznikol ako súčasť jeho úsilia začať spolu s hinduistickými kláštormi na celom indickom subkontinente veľké hinduistické stretnutia ako miesto na filozofické diskusie a debaty. Pred 19. storočím však neexistuje žiadny historický dôkaz o týchto masových púťach nazývaných Kumbh Mela. V historických rukopisoch a nápisoch je v hinduizme každoročná Magha Mela – s pravidelnými väčšími zhromaždeniami po šiestich alebo dvanástich rokoch – kde sa pútnici zhromažďovali v masívnom počte a kde jeden z rituálov zahŕňal posvätné ponorenie sa do rieky.

Trvá jeden až tri mesiace

Kumbh Mela má tri dátumy, počas ktorých sa zhromažďuje významná väčšina pútnikov, pričom samotný festival trvá jeden až tri mesiace okolo týchto dátumov. Každý z týchto dátumov priťahuje milióny ľudí, pričom najväčšie zhromaždenie sa koná v Prayag Kumbh Mela. Podľa encyklopédie Britannica a indických úradov sa na Kumbh Mela v roku 2019 zišlo vyše 200 miliónov hinduistov. Festival je jedným z najväčších stretnutí na svete a považuje sa za „najväčšie zhromaždenie náboženských pútnikov na svete“. Bol zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Festival trvá v tomto roku od januára do marca, ale ten najpodstatnejší dátum je 9. február a 14. február. Indické médiá najprv ohlásili, že v tento deň doputuje len niečo vyše 10 miliónov ľudí, ale keď reportéri videli tie davy, ktoré sem prúdili, číslo hneď stúplo na 26 miliónov. Hoci – neviem, ako spočítali to množstvo ľudí. Tá valiaca sa masa vás dostane do kolien.

Dlhokánsky, nikde sa nekončiaci prúd pútnikov s náboženskými piesňami na perách, nesúc svoju batožinu sa pokorne presúva k rieke Ganga. Je jedno, či je deň alebo noc, masa sa valí. Napriek mojej výške 192 cm vidím pred sebou iba nekonečný ľudský koberec. Všade, kam moje oko dovidí, sú ľudia – a medzi nimi ani kúsok voľného miesta. Je to fascinujúce a krásne. Myslel som si, že ten dav bude nezorganizovaný, ale opak je pravdou. Tentoraz to India zvládla na jedničku a všetko ide tak, ako má.

Kde však tí ľudia budú spať? Kde budú jesť? A kam budú chodiť na záchod?

Jedna otázka za druhou – a chcem na ne vedieť odpoveď, rovnako ako vy.

Na sútoku Gangy a Jamuny je pri meste Allahabad obrovitánsky riečny ostrov, kde je mega stanové mesto. Avšak tie stany nie sú len tak pohodené do priestoru, ale pekne zoradené do rôznych formácií. Každá formácia má svoj záchod, provizórnu sprchu a chrám, kam sa ľudia chodia cez deň modliť. Čo ma najviac prekvapuje a neskôr už aj mierne rozčuľuje, sú amplióny, z ktorých znie nikdy sa nekončiaci hluk. Áno, hluk. Priemerná hlučnosť je 90 decibelov, jedno, či je deň alebo noc. Stále, bez prestávky. Neviem, ako tí ľudia v noci spia, keď sa piesne, hudba, kázne neustále bijú o pozornosť poslucháča. Keby som tu spal, tak sa z toho moje ušká zbláznia.

Nás nezaujímajú len pútnici, ale aj nágovia, ktorí chodia nahí a kážu slovo božie. Bez oblečenia, posypaní popolom, ktorý symbolizuje silu Šivu a pritom poťahujú z cigarety plnej ópia. Istý nága, ktorý sa volá Višnunaga, sa mi prihovára krásnou angličtinou a vyzýva ma, aby som si k nemu sadol. Je to preňho druhý sviatok Khumb Mela v živote a teraz bude po celý čas sedieť v provizórnom stane a pomáhať veriacim. „Ja viem, že vás Európanov zaujíma, prečo chodíme nahí. Chcete si nás aj odfotiť. My to tak neberieme. Takto nás stvorili božstvá, a preto sa netreba hanbiť.“ Napriek tomu mi zapózuje a ponúkne cigaretu. Alkohol je zakázaný, ale drogy povolené. „Drogy, ako ich nazývate, môžeme požívať len my. Oslobodzujú našu myseľ a približujú nás k nášmu stvoriteľovi.“

Otvoriť galériu (5)

Okolo neho sedia ďalší nahí nágovia, ktorí sú už mysľou niekde vo vesmíre a rozprávajú sa asi so stvoriteľom. Ani nie o dvesto metrov ďalej je ďalší ašram, v ktorom si svätý muž navíja svoj penis na železnú tyč. Niektorí svätí muži si vraj vybrali svoj trest. Tento nakrúca svoj penis dvakrát okolo tyče a potom si na tyč sadne. Vraj necíti žiadnu bolesť, dáva rozhrešenie ostatným pútnikom. Naľavo od neho sedí starší muž, ktorý má na ruke už poriadne dlhé nechty a jeho ruka je stále zdvihnutá. Dal si záväzok, že kým vydrží, nezloží svoju ruku dole. V priemere to vraj zvláda štyri hodiny. Okolo neho postávajú policajní dôstojníci a so zopnutými rukami si od neho pýtajú radu. Na konci si títo služobníci indického národa kľaknú a pobozkajú nohy svätému mužovi. Amplión zo stanu zvoláva veriacich. Všetko je bezplatné, nik sa však nebráni malej pozornosti na chod ašramu.