Obchodná cesta začala písať svoju históriu za čínskej dynastie Han (206 pred n.l – 220 n.l.). Boli to práve čínske dynastie, ktoré sa zaslúžili o rozvoj hodvábnej cesty. Najväčší rozkvet dosiahla za dynastie Tang (618 – 907), ktorá sa snažila rozvíjať aj iné neznáme obchodné cesty. História hodvábnej cesty viac menej pokračovala až do roku 1453. Dovtedy cesta dokázala odolať nájazdom rôznych kultúr, vojsk a iným lúpežníkov.
Napríklad Mongoli sa zaslúžili o najväčšiu ochranu všetkých karaván a bolo jedno, aké náboženstvo ste vyznávali. Až prišiel rok 1453 a dobytie Konštantínopolu osmanskými Turkami. Osmani postupne uzavreli cesty a pýtali nemalé peniaze za prechod ich územím. Aj preto Európania začali hľadať nové cesty – na mori. Boli to Portugalci, ktorí začali objavovať zámorské cesty do Indie. Po roku 1453 sa snaha európskych panovníckych dvorov ešte viac zintenzívnila. Na podnet španielskeho kráľovského dvora začal hľadať cestu cez západ aj Krištof Kolumbus.
A s čím sa obchodovalo na hodvábnej ceste? Nebol to len hodváb, podľa ktorého dostala táto cesta pomenovanie. Vďaka jeho ľahkej váhe, spratnosti a vysokej cene, to bola ideálna komodita na dlhé obchodné cesty. Marco Polo napísal vo svojej knihe Milión, že v cisárskom meste chodili aj chudobní v hodvábe, čo mu nik neveril. Považovali toto jeho tvrdenie za bláznovstvo, pretože hodváb si aj bohatí európski šľachtici mohli dovoliť len tak-tak. Ďalšími komoditami boli koreniny, klinčeky, vanilka, čaj z južných provincií Číny, na vedľajších cestách to bola aj slonovina z Indie a Afriky, ako aj otroci, ktorých kupovali moslimovia. Mimochodom, veľmi žiadanými otrokmi boli Slovania z Veľkej Moravy, na ktorých zbohatol Svätopluk.
Jednou z najdrahších komodít bolo kadidlo z Jemenu. Týmto sa meralo bohatstvo moslimov. Málo Európanov si uvedomuje, že pušný prach, papierové peniaze, kompas, ale aj exotické potraviny sa dostali do Európy práve z Ázie. Najväčším šokom pre ľudí je, že aj keď sa učíme o prvej kníhtlači z roku 1415, Číňania ju už mali 800 rokov pred prvým európskym výtlačkom. Hodvábna cesta teda výrazne obohacovala európsku kultúru a dostala ju na vyspelejšiu technologickú cestu v tom čase.
Symbolom cesty boli mestá Samarkand, Buchara či Chiva, ktoré dnes lákajú každoročne tisíce cestovateľov. Moje kroky vedú do prvého mesta menom Samarkand. Keď sem prvýkrát prišiel Alexander Macedónsky, žasol nad krásou mesta, ktoré označil za najkrajšie mesto sveta. Napriek tomu, že ho neskôr zničili Mongoli, mesto nanovo obnovil Timur Veľký, ktorý patril medzi najväčších dobyvateľov stredovekého sveta. Vedeli ste, že Taj Mahal v Indii nechala postaviť Mongolská dynastia, ktorá mala korene v Uzbekistane? O tom, že Samarkand bol dôležité mesto dokazuje aj skutočnosť, že v 14. a 15. storočí tu boli dôležité univerzity, ktoré sa napríklad venovali Astronómii. Samotný panovník Ulugbeg vedel vypočítať o niekoľko desiatok rokov skôr ako hociktorí európsky astronóm, obeh Zeme okolo Slnka s odchýlkou 7 minút.
Architektúra mesta je veľkolepá. Registánske námestie označilo UNESCO za jedno z najkrajších stredovekých námestí na svete. Aj dnes udivuje veľkoleposťou a krásou. Jednotlivé stavby vás nútia zastaviť sa a vnímať detaily islamského umenia. Alebo je krajšie mauzóleum Timura veľkého či pohrebný komplex Šah i Zinda, kde sú pochovaní najvýznamnejší predstavitelia vládnuceho rodu.
Buchara je zas oproti Samarkandu komplexnejším historickým mestom. Historické centrum je viac pokope a prechádzky v ňom ťa prevedú do čias hodvábnej cesty. Hlinené uličky sa miešajú s bazármi, kde aj dnes kúpiš kvalitný šafran, kmín, čierne korenie či iné korenie, ktoré pochádza práve z tejto oblasti. V tomto meste mám osobne najradšej hamam zo 14. storočia. Ide vlastne o kúpele, kde sa nielen naparíš v saune, ale aj z teba poriadne vytiahnu špinu. Uzbecká masáž nie je tak dlhá ako tá thajská. Je krátka, ale intenzívna. Šľachovitý Uzbek spraví asi 5 minútové gymnastické cvičenie s mojimi hnátmi. Ruky a nohy dávam do polôh o ktorých som vôbec nevedel, že sa dajú spraviť.
A výsledok? Cítim sa nielen čistý, ale aj ohybný ako nikdy predtým. O Chive zas málo cestovateľov tuší a je v tieni Buhary a Samarkandu. O to vás ťa prekvapí zachované historické centrum mesta v strede púšte. Proste nádhera. Malé, ale krásne historické centrum obohnané mohutnými hradbami. Len tak sa prechádzaš hodiny a neustále objavuješ skryté poklady tohto mesta.
Uzbekistan sa stále viac a viac otvára svetu. Príď sem ešte pred tým, než to objaví dav turistov. Príď si sem po zážitky, ktoré ti každý bude závidieť!
Všetky fotky z týchto miest nájdeš v našej galérii
Nahlásiť chybu v článku