To, či sa však človek bude v práce cítiť dobre alebo nie a aký podá pracovný výkon, záleží od mnohých faktorov. Od pracovných podmienok, nadriadených, kolektívu, nárokov, ktoré sú na nás kladené, od osobnosti jedinca a samozrejme aj od toho, ako je za svoju prácu odmeňovaný. Čo je však podľa vás lepšie – ak má jedinec za prácu vysokú finančnú odmenu, ale nie je ocenený kolektívom ani nadriadeným, alebo ak má odmenu nižšiu, ale dostáva sa mu množstvo pozornosti a pochvál?

Hawthornský efekt

Odpoveďou na túto otázku je tzv. Hawthornský efekt, alebo iným názvom efekt pozorovateľa. Tento efekt sa vysvetľuje viacerými spôsobmi, pričom jeden z nich hovorí, že človek podvedome prispôsobuje svoje správanie tomu, či je práve niekým pozorovaný alebo nie. Zaujíma sa tiež o to, ako sa mení pracovný výkon jedinca v závislosti od podmienok.

Medzi prvými, ktorí sa zaoberali pracovnými podmienkami, bol Elton Mayo. Zaujímal sa o to, či sa zvýši produktivita zamestnancov, keď sa zmenia nasledovné podmienky:

• ich pracovný čas,
• prestávky počas práce,
• vybavenie pracoviska, ako napríklad osvetlenie.

Zaujímavé výsledky experimentu

Pojem Hawthornský efekt však ako prvý zaviedol ešte v roku 1958 Henry A. Landsberger a svoje pomenovanie získal po fabrike Hawthorne Works, v ktorej boli vykonávané experimenty na zamestnancoch. Ukázalo sa, že počas experimentov sa výkon zamestnancov dočasne zvýšil, po skončení však opäť klesol na pôvodnú úroveň.

Landsberger došiel k záveru, že produktivita zamestnancov sa zvýšila ako následok samotného experimentu, teda preto, že sa o ich prácu niekto zaujímal. To, že boli pozorovaní a analyzovaní, viedlo k tomu, že sa usilovali podať lepší pracovný výkon.

Isté veci nás motivujú viac, než peniaze

Experiment má mnoho variácií a podôb, v tej najznámejšej si však experimentátori zvolili ako subjekty niekoľko žien, ktoré spolu dlhodobo pracovali vo fabrike na súčiastky do telefónov. Ženy boli pozorované už dva týždne pred začatím experimentu bez toho, aby o tom vedeli a aj nejaký čas po jeho oficiálnom skončení. Počítal sa počet súčiastok, ktoré ženy za daný čas stihli vyrobiť.

V miestnosti, kde ženy pracovali, bol celý čas supervízor, s ktorým mohli konzultovať podmienky práce, ako napríklad prestávky. Výsledky ukázali, že najviac na výkon žien vplývalo to, ak bol ich nadriadený milý, ak si mohli vybrať, s kým chcú spolupracovať a či chcú pracovať skupinovo ale aj samotný fakt, že im bola venovaná zvýšená pozornosť. Zaujímavé bolo, že finančné odmeny na nárast pracovného výkonu zásadný efekt nemali.

Čo by najviac motivovalo v práci vás?

Pozri aj: Nemáte žiadny sexuálny život. 7 znamení, že vaša práca sa zahráva s vaším mentálnym zdravím

wikipedia, wikipedia