Písal sa rok 1988, keď bol vtedajší viceprezident George H.W. Bush na rutinnej návšteve Idaha. Jeho úlohou bolo predniesť v televízii príhovor, vyjadriť sa k poľnohospodárskej politike a vyzdvihnúť úspechy vtedajšieho prezidenta Reagana. V istom momente povedal: „Zažili sme úspechy. Urobili zopár chýb. Mali sme aj nejaký sex…ehm…kix…“

Freudovské prerieknutie. Sú veci, ktoré chceme povedať, veci, ktoré môžeme povedať a veci, ktoré nemôžeme povedať bez toho, aby mali následky, avšak akosi nám z úst vykĺznu. Tá posledná možnosť je jedna z najväčších nočných môr každého, kto musí hovoriť pred verejnosťou. Čo však spôsobuje tieto chyby? Majú nejaký skrytý význam?

Sigmundovi Freudovi, zakladateľovi psychoanalýzy, nestačilo len pýtať sa svojich pacientov na to, čo si myslia. Veril, že jediný spôsob, ako odhaliť ich skutočné túžby, je všímať si prerieknutia, teda parapraxie, ktoré sú vodítkami z podvedomia. Odhaľujú potlačené pudy a túžby, ako napríklad sexuálny pud, ktorý je zvyčajne bezpečne „uzamknutý“. Verbálne chyby nie sú ničím výnimočným, sú však šifrou, ktorú treba rozlúštiť.

Je v tom však menší háčik. Podobne ako iné Freudove teórie, je pomerne ťažké parapraxie otestovať. Napriek tomu, že Freud je rovnako slávny, ako napríklad Darwin, mnoho súčasných vedcov si myslí, že sa mýlil takmer vo všetkom. V tomto však možno nie.

Istá štúdia využívala sex a elekroškoky, aby zistila pravdu. Na začiatku experimentu dve skupiny heterosexuálnych mužov pozdravil profesor v strednom veku. Tretia skupina mužov bola v miestnosti s provokatívne oblečenou asistentkou. Následne boli požiadaní, aby čítali zoznam párov slov (potichu v tempe jedno slovo za sekundu). O čom muži nevedeli bolo, že slová boli vytvorené zámerne so spoonerovou prešmyčkou, prvé písmená dvoch slov teda boli vymenené.

Následne mali vždy po zaznení signálu prečítať pár slov nahlas. Ako Freud predpokladal, muži, ktorí sa nachádzali v prítomnosti vyzývavej asistentky, sa dopúšťali omnoho viac prerieknutí so sexuálnym podtónom (napríklad prečítali happy sex namiesto sappy hex). Jedna skupina mužov bola pripojená k prístroju, ktorý im vysielal do prstov elektrošoky. Bolo im povedané, že existuje 70%-ná šanca, že ich potrasie prúd. Títo muži sa zas dopúšťali prerieknutí, ktoré súviseli s elektrošokmi (napríklad čítali bad shock namiesto shad bock).

Neskôr vedci zisťovali sexuálnu anxietu u mužov a zistili, že tí s najväčšou mierou úzkosti robili najviac chýb. Prečo? V snahe potlačiť svoje pudy sa muži mohli stať obeťou tzv. „problému bieleho medveďa“, ktorý prvýkrát spozoroval Fiodor Michajlovič Dostojevskij. Snažte sa na niečo naozaj nemyslieť, napríklad na sex alebo na bieleho medveďa. Napokon dokážete myslieť len na to jediné.

Psychológ Daniel Wagner v 80. rokoch prišiel s teóriou, že tento systém má udržať naše najtajnejšie túžby bezpečne ukryté. Keď sa však taká myšlienka objaví, okamžite sa ohlási vedomiu, namiesto toho, aby ostala zamlčaná. Potom je už len otázkou času, kedy sa prerieknete. Keď na niečo myslíme, pripravíme si potrebné slová, keby sme o tom potrebovali hovoriť. Vždy si však máme na výber viacero slov a to, ktoré napokon použijeme, o nás veľa prezrádza.

Nestalo sa vám napríklad, že ste namiesto pojmu organizmus povedali alebo prečítali slovo orgazmus? Alebo ste nechcene namiesto pochvaly vysypali nejakú urážku, napriek tomu, že nahlas ste ju povedať neplánovali? Čím sme viac v strese, tým častejšie sa prerieknutia vyskytujú.

Nie všetci sú však o tejto teórii presvedčení. Najväčším Freudovým kritikom bol Rudolf Meringer. V 19. storočí sa dlho venoval zhromažďovaniu rôznych lingvistických chýb, najmä počas obedov s kolegami, a robil si o nich záznamy. Zo záznamov Meringer usúdil, že pri prerieknutiach nejde o vykĺznutie významu, ale o obyčajný omyl v hláskach. Psychológ Rob Hartsuiker si navyše myslí, že väčšina prerieknutí je úplne nevinná. Ak dve slová s podobným významom začínajú podobnou hláskou, jednoducho sa nám popletú. Je to typický jav, Freud to však akosi ignoroval.

Viete, ako často sa nám tieto prerieknutia dejú? Údajne si popletieme 22 slov z 15 tisíc, ktoré denne vyslovíme. Najčastejšie sa to deje vtedy, keď si najprv v mysli premyslíme, čo chceme povedať, mnoho omylov sa nám však podarí všimnúť si skôr, než ich vyslovíme nahlas. Okrem toho sa počet prerieknutí zvyšuje s únavou, nervozitou, intoxikáciou, či s pribúdajúcim vekom.

Inými slovami, prerieknutia môžu prezradiť veľa o tom, akým spôsobom pracuje náš mozog a ako spracováva jazyk, ale môžu prezradiť niečo aj o tom, čím sa práve zaoberáme, ale nechceme o tom hovoriť. Či je však možné zistiť na základe prerieknutí naše najskrytejšie tajomstvá je ešte stále vecou diskusií.

Psychoanalytička Rosine Perelberg si myslí, že nech je už pravda akákoľvek, prerieknutia sú dôležité. Často sa stávajú terčom humoru, odhaľujú však niečo, čo osoba nechcela dobrovoľne prezradiť. Rosine napríklad pomocou nich zistila, že istý jej pacient trpí úzkosťou, lebo sa bojí, že ak raz bude mať deti, bude sa k nim správať násilnícky. Čo si myslíte o prerieknutiach vy? Prezrádzajú o nás niečo, alebo sú jednoducho len rečovými omylmi?

Pozri aj: Najkurióznejšie prípadové štúdie Sigmunda Freuda: Malý Hans

bbc