Minulý týždeň ste sa mohli skrz moje oči pozrieť do amerického geta, kde hip hop znamená viac ako život. Počas svojich potulkách svetom som zablúdil aj do Osaky v Tokyu, kde ľudský život oproti menu korporácie neznamená doslova nič. V tejto fotosérii som fotil japonských biznismenov, ktorých osud je skutočne poľutovaniahodný.
Celé roky sa točia v tom istom kolobehu. Chodia sa každý jeden deň nalievať s kolegami a klientmi. Domov prichádzajú o druhej ráno, no už o pár hodín musia vstávať a vrhnúť sa späť do korporátnej džungle. Keďže títo muži sú len ovečkami nadnárodných spoločností, len sotva si môžu dovoliť taxík. A preto občas radšej prespia na ulici.
Fotosériu som nazval Man Machine, podľa rovnomennej skladby od skupiny Kraftwerk. Poslúžila mi ako bohatý zdroj inšpirácie, keďže japonskí „pracanti“ skutočne fungujú ako roboti. Neustále sa šplhajú po kariérnom rebríčku, ktorý má zdanlivý efekt zmyslu, no chýba mu koniec. Po uliciach sa premávajú ako duchovia a sústredia sa len na kariéru.
Keď sa stali terčom môjho objektívu, fungoval som podobne ako oni. Prespával som u cudzích ľudí prostredníctvom CouchSurfingu, no keďže som bol cudzincom, nemohol som tu tráviť čas, kým rodina nebola doma. Keď som teda dokončil svoje fotky, na hodinku som si schrupol. Následne som sa vrátil do ulíc a hľadal som si pekný park, kde by som si mohol zdriemnuť.
Nahlásiť chybu v článku