Je teda celkom ťažké uveriť, že niekto by mohol mať z jedla strach. Nanešťastie, strach z jedla sa môže stať každodennou nepríjemnou realitou. Je ťažké vyrovnať sa s fóbiou vo všeobecnosti, hlavne, ak má vplyv na náš sociálny život a pocit spokojnosti. Niektoré fóbie je možné eliminovať, alebo sa vyhýbať podnetu, iné sú omnoho závažnejšie.

Deipnophobia, strach z večerania alebo konverzácie pri večeri

Mnoho ľudí nie je príliš nadšených z povinných rodinných stretnutí pri večeri, v niektorých však tá predstava vyvoláva doslova hrôzu. Tí, ktorí trpia deipnophobiou, najradšej jedia sami, ideálne v tichosti. To znamená len minimum rodinných osláv a stretnutí s priateľmi pri večeri.

Takáto nezvyčajná fóbia je väčšinou následkom traumatického zážitku, napríklad nevydareného rande pri večeri alebo pracovnej schôdzky, ktoré nedopadla najlepšie. Keďže ide o sociálnu fóbiu, na jej vzniku sa podieľa aj genetika, prispieť však môže ťažké detstvo a zlé sociálne skúsenosti. Lieči sa kognitívnou terapiou a liekmi (serotonínovými inhibítormi SSRIs).

Oenophobia, strach z vína

Pre niekoho je ochutnávanie vína ideálna činnosť na voľný deň, tí s oenophobiou by však definitívne boli proti. Táto fóbia môže byť celkom frustrujúca, keďže víno je doslova všade. Ísť von s priateľmi je zrazu omnoho náročnejšie a nákup v potravinách takmer neznesiteľný.

Fóbia môže vyústiť do strachu z toho, že jedinec vyberie nesprávne víno k večeri s priateľmi a tí ho budú obviňovať. Možno to neznie tak závažne, príznaky tejto fóbie však môžu pripomínať príznaky úzkosti, ako napríklad dýchavičnosť, triaška a pocit nezvládnuteľnosti situácie. Konzumácia vína môže vyvolať okamžitú nevoľnosť. Na liečbu sa využíva terapia.

Lachanophobia, strach zo zeleniny

Na túto fóbiu by sa zrejme vyhováralo veľa detí, keby o nej vedeli. Väčšina ľudí, ktorí nejedia zeleninu, z nej však nemá fóbiu, len ju jednoducho nemajú radi. Pre tých, ktorí trpia lachanophobiou, je nákup potravín a večera s priateľmi skutočnou výzvou. Stačí, aby sa na zeleninu pozreli a obleje ich studený pot, nastúpi dýchavičnosť a nevoľnosť.

Problémom môže byť aj vyvážená strava, keďže zeleninu často nahrádzajú nie príliš zdravými doplnkami a cukrami. Zrejme veľa z nás prizná, že pizza a koláče sú lepšie ako brokolica, nedostatok živín a vitamínov ale predstavuje skutočnú hrozbu pre zdravie.

Mageirocophobia, strach z varenia

Nikto nemá rád zoškrabovanie posledného kulinárskeho experimentu z hrncov, avšak tí, čo trpia touto fóbiou, z toho majú taký strach, že sa kuchyne radšej celkom stránia. Problémom je nielen vyhýbanie sa kuchyni, ale aj šuflík prepchatý letákmi s donáškovými službami, záchvaty paniky a úzkosť už len pri pomyslení na varenie.

Mageirocophobia je sociálna fóbia a môže mať niekoľko foriem. Niektorí sa boja, že ľudí, ktorým varia, otrávia, alebo navaria nestráviteľné jedlo. Iní majú strach, že jedlo, ktoré naservírujú, bude vyzerať zle, ďalším zas robia starosti poranenia pri varení, napríklad popáleniny. Nech už strach spočíva v čomkoľvek, dokáže poriadne skomplikovať život. Jedenie v reštauráciách a objednávania donášok sa stáva životným štýlom. Tí s miernejšou formou fóbie si môžu jedálniček doplniť o sendviče a stravu ohriatu v mikrovlnke.

Arachibutyrophobia, strach z toho, že sa arašidové maslo prilepí na podnebie úst

Toto je nesmierne špecifický strach a zrejme aj najmenej ohrozujúci. Stačí jednoducho nejesť arašidové maslo. Hrôza nastupuje pri myšlienke, že sa jedinec zadusí počas jedenia pochúťky. Nevadí mu však vidieť arašidové maslo, ani okolo neho ísť v obchode. Tí, čo nežijú v Amerike, to majú ešte jednoduchšie.

Aj táto fóbia má niekoľko stupňov závažnosti. Príznaky sa pohybujú od podráždenosti až po záchvaty paniky. Vyskytnúť sa môžu fyzické príznaky, ako potenie, nepravidelný tep, triaška a pocit dusenia. Aj keď jedinec vie, že strach je iracionálny, nedokáže ho premôcť.

Xocolatophobia, fóbia z čokolády

Túto fóbiu je takmer nemožné pochopiť. Strach z čokolády? Človek sa pripraví o toľko radosti, o všetky valentínske, veľkonočné čokolády, salónky a toľko ďalších. Ak by ste ňou trpeli, neprišli by ste len o všetky tie čokoládové dobroty, žili by ste vo svete, kde je čokoláde takmer nemožné sa vyhnúť.

Taký jedinec je vystavený frustrácii v bežných sociálnych situáciách, počas nakupovania, ale aj v práci, kde sa vždy nájde aspoň jeden kolega so sladkými zásobami. V extrémnych prípadoch považuje jedinec čokoládu za niečo vulgárne a ak sa jej čo i len dotkne, okamžite má nutkanie utekať k umývadlu a „postihnuté“ miesto si vydrhnúť.

Orthorexia, strach z nezdravého jedla

Orthorexia nie je fóbia v pravom zmysle slova, počet pacientov posadnutých zdravou stravou však neustále narastá. Pojem sa prvýkrát objavil už v roku 1997. Zdravá strava neznie ako niečo škodlivé, ľudia to však ženú do extrémov. Kým priveľa tuku, cukru a soli škodí, nebezpečné je aj ich úplné vylúčenie z jedálnička. Orthorexia má mnoho spoločného s anorexiou. Kým anorektici sú posadnutí kvantitou, orthorektici neustále sledujú kvalitu.

Ľudia trpiaci orthorexiou často držia nebezpečné diéty. Vylučujú zo stravy celé skupiny potravín, ako napríklad mliečne výrobky či obilniny. Tie vnímajú ako „nečisté“ a snaha nájsť „čisté“ potraviny sa mení na posadnutosť. Časom konzumujú len organické jedlo pripravené „správnym“ spôsobom. Nákup môže trvať aj celé hodiny. Snaha stravovať sa zdravo sa zvrhne na niečo mimoriadne nezdravé. Následkom môže byť extrémna forma podvýživy.

Ichthyophobia, strach z rýb

Pre jedincov trpiacich touto fóbiou je strašná už len zmienka o rybe. Desivá je aj jej vôňa, pohľad na ňu či plávanie vo vode, kde by sa ryby mohli vyskytovať. To znamená žiadne sushi bary a plávanie v oceáne. Príčinou fóbie je často strach z toho, že jedinec ochorie z nebezpečných látok, ktorými sa ryba kontaminovala vo vode.

Fóbia z rýb sa prejavuje suchom v ústach, úzkosťou, závratmi a triaškou. Najjednoduchším spôsobom, ako sa im vyhnúť, je vyhýbanie sa rybám. Priama príčina vzniku tejto fóbie zatiaľ nie je známa, existuje však mnoho spôsobov liečby, napríklad hypnoterapia.

Phagophobia, strach z prehĺtania jedla, tabliet, či tekutín

Táto fóbia môže zájsť do takého extrému, že sa jedinec bojí prehltnúť svoje vlastné sliny. Väčšinou súvisí so strachom zo zadusenia a môže ohrozovať život. Hrozí podvýživa, ale aj dehydratácia, keďže jedinec so strachom z prehĺtania vynecháva jedlo tak často, ako je to len možné. Keď už jesť musí, vyhýba sa istým textúram a prehnane jedlo prežúva.

S týmto strachom je nesmierne náročné žiť a jedinci často udávajú pocit, že majú niečo zaseknuté v hrdle. Lekári však nikdy nič nenájdu. Tento pocit je neprestajný, nezakladá sa však na realite. Je ťažké vôbec si existenciu s touto fóbiou predstaviť.

Cibophobia (Sitophobia), strach zo všetkého jedla

Jedlo potrebujeme k tomu, aby sme prežili. Čo teda môžeme robiť, ak sa bojíme všetkého, čo nás udrží pri živote? Vyhýbanie sa jedlu v tomto prípade nie je možné, aspoň nie naveky. Kam to teda vedie? K permanentnému hladu. Našťastie, väčšina jedincov s touto fóbiou nemá takú vážnu formu, aby sa jedlu vyhýbala úplne. Boja sa však jedla, ktoré pripravila osoba, ktorú nepoznajú, sú posadnutí kontrolovaním dátumov spotreby a nejedia napríklad kura.

Táto fóbia môže byť smrteľná a je nutné ju čo najskôr liečiť. Psychoterapia môže byť mimoriadne nápomocná, ide však o jednu z najhorších možných fóbií týkajúcich sa jedla.

S akou najzvláštnejšou fóbiou ste sa doteraz stretli vy?

Pozri aj: Tripofóbia: Začali ňou trpieť aj ľudia, ktorí o nej nevedeli. Môže za to tento na pohľad nechutný príspevok, ktorý sa sociálnymi sieťami šíri ako mor

listverse