Na jednej strane sa médiá usilujú o pravdivosť informácií, na druhej strane však potrebujú pritiahnuť pozornosť diváka. Za účelom pritiahnutia pozornosti neraz podávajú informácie skreslené, zveličené alebo celkom nepravdivé. Aj keď si v danom momente uvedomíme, že informácia, či už pochádza z médií alebo z iného zdroja, nezodpovedá pravde, vnímame ju neskôr ako pravdivú. Prečo? Odpoveďou je fenomén menom „sleeper efekt“.

Fenomén menom sleeper efekt

Základom sleeper efektu je tvrdenie, že aj keď si uvedomíme nepravdivosť informácie a nespoľahlivosť jej zdroja, informáciu si neskôr aj tak pamätáme ako pravdivú. Časom sa tento pocit dokonca zosilňuje a na to, že sme o zdroji a o pravdivosti informácie niekedy pochybovali, si už ani nespomenieme.

Za normálnych okolností, aj keď nepravdivej informácii spočiatku venujeme pozornosť, nevzbudí v nás pocit dôveryhodnosti ani vtedy, ani neskôr. Vplyvom sleeper efektu však akosi zabúdame na zdroj informácie a na jeho nedôveryhodnosť. Zapamätáme si len samotnú informáciu a myslíme si, že je pravdivá.

Sleeper efekt má aj ďalší zaujímavý účinok. Keď sme čerstvo vystavení informácii, ktorú považujeme za pravdivú, máme tendenciu meniť svoj postoj k danému poznatku či názoru k ešte viac súhlasnému. Po nejakom čase však tento vplyv vyprchá a naše postoje a názory sa opäť vracajú k pôvodným hodnotám, ako keby nás iný zdroj nikdy ani nebol ovplyvnil.

Nájdeme ho aj v politike

Skvelým príkladom platnosti sleeper efektu sú napríklad predvolebné kampane. Napríklad, keď zachytíme v médiách informáciu o tom, že politik, ktorý je oponentom nášho favorita, urobil v minulosti niečo neetické, väčšinou si uvedomujeme, že ide takpovediac o súťaž a zdroj, od ktorého negatívne tvrdenie pochádza, nemusí byť vôbec dôveryhodný, ale môže ísť len o snahu skomplikovať život súperovi.

Napriek tomu, že v danom momente nás médiá nijak nepresvedčia, časom máme tendenciu zabudnúť na zdroj informácie a na fakt, že nie je dôveryhodný. Spomenieme si len na informáciu a naše negatívne postoje voči nej môžu zosilnieť. V takom prípade nám v pamäti ostáva informácia, ktorú sme „niekde počuli“, nedokážeme si však na jej pôvod spomenúť.

Ako k nemu vlastne dochádza?

Prečo vôbec k sleeper efektu dochádza? Niektoré teórie tvrdia, že je to tak preto, lebo častejšie si zapamätáme samotnú informáciu a jej jadro, ale zabúdame na ostatné väzby s ňou súvisiace, ako napríklad zdroj informácie. Samozrejme na to, či k sleeper efektu dôjde alebo nie, vplýva mnoho ďalších faktorov.

Napríklad naše očakávania. Ak očakávame, že zdroj nám podáva informáciu s istým zámerom, staviame sa k nemu inak ako k zdroju, ktorého cieľom nie je presvedčiť nás a získať na svoju stranu. Napríklad, je rozdiel, ak nejakú informáciu podáva politik prostredníctvom médií a keď nám o tom istom referuje sused, ktorého sme práve stretli na ceste z potravín.

Stáva sa aj vám, že sa vám v myšlienkach vynorí informácia, ktorá vás pred časom ovplyvnila, ale vôbec si nedokážete spomenúť, kde ste ju zachytili?

psychologyformarketers, wikipedia