Nedávna štúdia zistila, že rozdiely v type osobnosti a v stave duševného zdravia sú medzi užívateľmi a neužívateľmi Facebooku väčšie, než sme doteraz predpokladali. Užívatelia tejto sociálnej siete sa totiž ukázali ako šťastnejší.

Súčasťou nedávno publikovanej štúdie bol výskum, ktorého sa zúčastnilo 1000 respondentov. Medzi skúmané oblasti vedci zaradili aj subjektívny pocit šťastia, pocit podpory zo svojho okolia, sebaúctu a celkovú spokojnosť so životom. Pomerne prekvapujúcim zistením bolo to, že užívatelia Facebooku dosiahli vo všetkých týchto oblastiach podstatne vyššie skóre ako ľudia, ktorí túto sociálnu sieť nepoužívajú.

Ďalšími skúmanými oblasťami bola „veľká päťka“ (Big Five Model), ktorá sa už od polovice 20. storočia v psychológii používa na popísanie osobnosti človeka. Patria do nej neurotizmus, extraverzia, otvorenosť, prívetivosť a svedomitosť. Dosiahnuté skóre bolo v oboch skupinách takmer identické, tieto oblasti teda nie sú to, v čom by sa od seba užívatelia a neužívatelia Facebooku odlišovali. Minimálny rozdiel bol pozorovaný len pri meraní extraverzie, možno teda predpokladať, že  v skupine respondentov, ktorá Facebook používala bolo viac extrovertov, než v skupine, ktorá na sociálnej sieti registrovaná nebola.

Autorka štúdie Dr. Julia Brailovskaia potvrdzuje, že vplyv sociálnych médií na psychiku človeka stále nie je dostatočne preskúmanou oblasťou a mala by sa jej venovať väčšia pozornosť. Veľký potenciál však vidí v budovaní sociálnej podpory prostredníctvom Facebooku, a to u ľudí, ktorým sa podpory nedostáva zo svojho okolia. Myslí si tiež, že Facebook dokáže uspokojiť prirodzenú potrebu človeka „niekam patriť“. Výhodu vidí aj v tom, že pri sociálnej interakcii na sociálnej sieti má človek viac priestoru premyslieť si svoje reakcie a odpovede a precvičovať si tým zvládanie stresových situácií.

Dr. Julia Brailovskaia však zároveň dodáva, že by bolo veľmi predčasné označiť používanie sociálnych sietí za „zdravé“. Autorka štúdie má v pláne zamerať sa v ďalších výskumoch na konkrétnejšie prepojenia týkajúce sa mentálneho zdravia a používania Facebooku. Chce sa zaoberať aj otázkou, či môže Facebook fungovať ako istý prevenčný prostriedok proti depresii.

Ak by sa táto téza potvrdila, Facebook by sa mohol stať súčasťou programov prevencie pre duševné zdravie. S tým však samozrejme nesúhlasia mnohí ďalší odborníci, ktorí okrem iného vidia riziká napríklad aj v tom, že viaceré predošlé štúdie sa zhodli, že užívatelia tejto sociálnej siete vykazujú podstatne vyššie známky narcizmu, než jej neužívatelia. To by mohlo byť nebezpečné predovšetkým pri dospievajúcich ľuďoch.

Sledovať ďalšie výskumy týkajúce sa tejto oblasti bude určite zaujímavé, no zatiaľ sa držme starého známeho pravidla – všetkého veľa škodí. Rovnako aj pri užívaní Facebooku je dôležité odhadnúť správnu mieru a nenechať sa ním pohltiť natoľko, aby vám ten reálny život začal pretekať pomedzi prsty.

Pozri aj: PÁRY, KTORÉ SI NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH PREHNANE VYZNÁVAJÚ LÁSKU, V SKUTOČNOSTI NIEČO ZAKRÝVAJÚ

psych.sk (Henrieta Balázsová), iheartintelligence