Priateľstvo a lásku sa už pred tisíckami rokov snažilo definovať množstvo filozofov, psychológov a rôznych veľkých mysliteľov. Ich nové definície vznikajú dodnes, no pravdou je, že jedna z najvýstižnejších bola sformulovaná už pred približne 2400 rokmi, a to gréckym filozofom Aristotelom. Na svojej platnosti však nestratila dodnes.

Aristoteles považoval za jednu z najväčších hodnôt lásku. Bol presvedčený o tom, že v živote ju potrebujú všetci, a to bez ohľadu na vek, na pohlavie, či na spoločenské postavenie. Lásku a priateľstvo pritom videl ako dve prepojené nádoby a ako hodnoty, ktoré spolu veľmi úzko súvisia.

Bol  presvedčený o tom, že obe – aj láska aj priateľstvo, vyžadujú vzájomné prijímanie, no aj vzájomné odovzdávanie. Zároveň tvrdil, že v živote človeka existujú predovšetkým tri veci, ktoré sú hodné ľudskej lásky: užitočnosť, radosť a dobro. Na základe týchto troch hodnôt vytvoril 3 popisy vzťahov, aplikovateľné ako na lásku, tak aj na priateľstvo, ktoré platia dodnes – napriek tomu, že sú staré už takmer 2400 rokov.

#1: Užitočnosť

Ak je niekto „prospechár“, nemá rád osobu, s ktorou je v priateľskom alebo v partnerskom vzťahu, ale prospech, ktorý mu prináša. Ako povedal Aristoteles, takýto vzťah však v skutočnosti nemožno nazvať ani priateľstvom, ani láskou, a to napriek tomu, že sa tak navonok tvári.

Možné ťaženie prospechu z inej osoby malo mnoho podôb už za čias Aristotela a má ich dodnes. V partnerskom vzťahu môže ísť napríklad o prospech finančný, či o snahu dostať sa cez partnera do vyšších spoločenských kruhov. V priateľstve je jedným z najčastejších prípadov snaha vášho „priateľa“ priživiť sa na vašom úspechu, či na vašich nápadoch.

Najracionálnejším riešením by samozrejme bolo takýto vzťah okamžite ukončiť, problémom však je, že človek, ktorý len dáva a nič neprijíma je väčšinou natoľko zaslepený, že falošnosť svojho partnera alebo priateľa si priznať nedokáže.

#2: Radosť

Druhý typ priateľských a partnerských vzťahov odvodil Aristoteles od pocitu, kedy sa s niekým síce cítite dobre, no váš vzťah nie je úprimný natoľko, aby obstál čo i len najmenší konflikt. Znamená to, že vaše priateľstvo alebo lásku tak zlomí aj malá nezhoda.

Tieto falošné vzťahy sú podľa Aristotela založené na irelevantných dôvodoch, pretože človek v nich nemá rád svojho priateľa alebo partnera, ale pocit, ktorý mu jeho prítomnosť prináša. Zároveň tvrdil, že takéto vzťahy  sú charakteristické pre nevyzretých ľudí, ktorí hľadajú len potešenie a svojho priateľa / partnera s ľahkosťou vymenia za niekoho iného buď po malej nezhode, alebo vtedy, keď ich jednoducho prestane baviť.

#3: Dobro

Existujú však aj úprimné vzťahy, tie popísal Aristoteles v treťom type svojho rozdelenia. Podľa neho pri tomto druhu lásky alebo priateľstva sa dvaja ľudia majú radi alebo sa milujú na základe toho, kým v skutočnosti sú, nie pre potešenie alebo pre prospech, ktorí môžu z druhého človeka vyťažiť.

Takýto vzťah je podľa neho nielen príjemný, ale aj stabilný. Vzniknúť však môže len medzi dvomi dobrými a čestnými ľuďmi. Práve to je podľa Aristotela dôvodom toho, prečo je ich tak málo.

Pravá láska a priateľstvo si tiež vyžadujú čas, trpezlivosť a oddanosť. Pravdou je tiež to, že pravým priateľom alebo partnerom je pre vás len ten človek, ktorý s vami ostane aj v tých najťažších chvíľach.

Pozri aj: Čo myslíte, aká je vaša hodnota? Prečítajte si príbeh, ktorý vám otvorí oči

lifeadvancer