Obsesívno-kompulzívna porucha (OCD) je v skutočnosti oveľa komplexnejší a závažnejší problém, než časté umývanie rúk. Jedinci trpiaci OCD vykonávajú opakovane istú činnosť dovtedy, kým nemajú pocit, že je všetko správne. A môže to byť napríklad aj čistota v domácnosti. To však nie je voľba. Je to nutkanie, posadnutosť, s ktorou je ťažké bojovať a spôsobuje hnev, frustráciu a smútok. Fotograf Dan Fenstermacher, ktorý sám trpí OCD sa rozhodol, že všetky mýty o OCD vyvráti, a to pomocou série silných fotografií a príbehov ľudí, ktorí majú rovnakú diagnózu.

Dan svoje subjekty požiadal, aby objasnili, aký je život s mentálnou poruchou. Niektorí sa rozhodli ukázať, akú mieru úzkosti choroba obnáša. Iní ukázali moment víťazstva, keď sa im podarilo nutkaniam predísť. Odvážne ponúkli možnosť nazrieť cez okienko do ich sveta, ktorý je taký odlišný a predsa občas taký podobný tomu zdravému. Dan v tomto projekte našiel zmysel svojej existencie a inšpiráciu, ktorú môže posunúť ďalej tým, ktorí ju potrebujú.

Ethan Smith

U Ethana sa choroba začala už v útlom veku. Jeho rituálmi boli chytanie vecí, počítanie a kontrolovanie. V neskoršom veku sa príznaky transformovali na panický strach z chorôb. Pri každej bolesti hlavy bol presvedčený, že je spôsobená nádorom na mozgu, každá horúčka meningitídou. V najhorších časoch sa bál, že si vlastnými rukami rozdrví hlavu. To spadá do kategórie sebapoškodzovania. V tom čase sa začal báť aj vlastný rúk a často celé hodiny preležal v posteli s rukami pod sebou, aby si náhodou neublížil.

Nancy Wu

Nancyna OCD sa spája s perfekcionizmom, úzkostnou poruchou a depresiou. Má problémy dokončiť svoje projekty, pretože sa bojí, že urobí nejakú chybu a zákazníci jej prácu označia za biednu. Strach, že urobí zlé rozhodnutie z nej urobil nerozhodnú osobu. Všetko, čo robí, musí robiť správne a perfektne, aby splnila svoje štandardy a „laťku“ si vždy dá príliš vysoko. Ak má pocit, že niečo nerobí správne, začne si škrabať kožu a strhávať chrasty, upadne do apatie a depresie. Dlho nevedela, že je to choroba. Myslela si, že je bláznivá, neurotická, lenivá a neschopná, kým neprišla na to, že v tom nie je sama a na jej chorobu existuje liek. Teraz ľutuje, že o OCD a terapii nevedela skôr, a že tak dlho váhala. Dúfa, že iní sa z jej chýb poučia a vyhľadajú pomoc čo najskôr.

Dan Fenstermacher

Dan trpí OCD už od detstva. Pojem OCD nechápal až do veku 23 rokov a svoje kompulzie považoval za trápne a hanbil sa za ne. Dlho svoje nutkania skrýval aj pred najbližšou rodinou a žil bez toho, aby vyhľadal pomoc. Pomoc prišla, až keď stretol Jeffa Bella, OCD aktivistu, spisovateľa a zakladateľa asociácie A2A. Až vtedy našiel úľavu a zistil, že pomáhaním iným ľuďom s OCD pomáha aj sám sebe. Jeffove knihy mu slúžili ako inšpirácia. Po ich prečítaní sa stal dobrovoľníkom v A2A a zapojil sa do komunity OCD-čkárov. Snažil sa iným ľuďom pomôcť tak, ako jemu pomohol Jeff objaviť zmysel života.

Anthony Solis

Medzi rokmi 2008 a 2009 Anthony čelil zdravotným problémom, ktoré mu spôsobili mnohé ťažkosti a ostal pripútaný na lôžko. Musel sa vyrovnať s obrovským stresom a s tým, že väčšinu času trávil vo svojej spálni izolovaný od okolitého sveta. Jedného dňa sa rozhodol, že si zadováži farby a pastelky a začne sa venovať umeniu. Zapojil sa dokonca aj do City Art Galery a stal sa ich právoplatným členom. Čoskoro všetku svoju energiu venoval maľovaniu a takýmto spôsobom našiel aj „ventil“ pre svoje obsesie. Premieta svoje ťažkosti do svojho umenia, a to mu pomáha so všetkým sa vyrovnať. Jeho choroba je zároveň aj jeho múzou.

Erica Atreya

Erica sa taktiež venuje umeniu a je to pre ňu forma úniku z reality. A pomocou umenia sa s inými o svoju realitu delí. Chce byť hlasom tých, ktorý trpia „neviditeľnými“ ochoreniami, ako napríklad fibromyalgiou. Tvrdí, že umenie ju drží pri zmysloch. Verí, že dokáže svoje umenie využiť na to, aby iným objasnila a podelila sa o zážitky a utrpenie tých, ktorí trpia, sú chorí a prežívajú psychickú bolesť. Ak sa jej spýtate, ako sa vyrovnáva s príznakmi choroby, odpoveď nie je jednoduchá. Utrpenie je prítomné každý deň, každú hodinu, každú minútu. OCD sa u nej naplno rozvinula keď mala Erica 13 rokov a odvtedy sa snaží prísť na to, ako sa začleniť medzi ostatných, ako byť „normálna“. Aké to je len byť, nebyť smutná, nahnevaná, šťastná, deprimovaná, len byť. Žiadne neústupčivé myšlienky a nutkania, len bytie.

Neskôr sa pridružila depresia. Myslí si, že hlavne preto, lebo sa tak veľmi snažila byť „normálna“. Na svoje dno siahla pred piatimi rokmi a odvtedy znova objavuje samú seba, alebo je možno len konečne sama sebou. Prišla na to, že nakoniec možno nie je až taký zlý človek, ale trvalo jej to dlhých 40 rokov. Jej radou pre ostatných, ktorí trpia mentálnou chorobou je: nečakajte. Akceptuje seba a svoje limity. Akceptujte fakt, že možno po zbytok svojho života budete potrebovať lieky a terapie. Nie je žiadny rozdiel medzi týmto a medzi ľuďmi, ktorí trpia cukrovkou a potrebujú inzulín. Ľudia majú chorobu ale nie sú sami chorobou. Akceptovanie je kľúčom ku všetkému. Dôležité je vedieť prijímať lásku, rešpekt a šťastie, ktoré si v živote zaslúži každý.

Mary Samson

Meno jej mačky je Mish-Mish. Jej najzávažnejším príznakom OCD je strach, že sa jej miláčikovi niečo stane. Nemá žiadne deti, avšak svoju mačku vníma ako svoje dieťa. OCD je choroba spôsobujúca pochybnosti a neistotu. A nikdy predsa nemôžete vedieť, kedy sa vašej mačke niečo môže stať, keďže sú také nezávislé tvory. Väčšina jej OCD príznakov súvisí s jej predstavami. Predstavuje si, ako sa deje niečo zlé a ona to nedokáže kontrolovať. Napriek tomu, že má o svojho miláčika také obavy, väčšinu času je to práve jej mačka, kto ju dokáže upokojiť. So svojou chorobou neustále bojuje, vie však, že uzdravenie nie je stav, ale proces.

Laura Lavadour

Laura je ženou v domácnosti, je matkou troch detí a baví ju varenie a všetko, čo sa týka domácnosti. S OCD bojuje väčšinu svojho života, niektoré symptómy sa objavili už v puberte, iné až v dospelosti. Tvrdo pracuje na tom, aby svoju chorobu zvládala a naučila sa prijímať veci tak, ako sú.

Jej najzávažnejším príznakom OCD je mizofónia, čo znamená, že jej vadia isté zvuky, napríklad klopkanie prstami. S týmto symptómom bojuje už veľmi dlho. Okrem mizofónie má aj nutkavé myšlienky, nutkanie všetko usporadúvať symetricky a mať vo všetkom dokonalý poriadok. Aktuálne berie kombináciu liekov, ktoré jej veľmi pomáhajú a veľmi nápomocné je aj pravidelné cvičenie. Jej radou pre ostatných je, aby neváhali a o svojom probléme hovorili. Občas sa môže stať, že sa sami stanete väzňami svojich myšlienok. Vypočuť si skúsenosti ostatných je veľmi nápomocné a môže ponúknuť možnosti liečby, o ktorých ste dovtedy nepočuli.

Dúfame, že tento článok vám pomohol lepšie pochopiť podstatu OCD, že to nie je len časté umývanie rúk, ale že je to hlavne stav mysle. Je to závažná choroba, na ktorú ale existuje liečba.

Pozri aj: 12 NÁDHERNÝCH CITÁTOV ANTOINE DE SAINT- EXUPÉRYHO, KTORÉ VÁS ZAHREJÚ

psych.sk (Petra Sušaninová) twentytwowords.com