V priebehu niekoľkých desaťročí sa počet užívateľov internetu rapídne zvýšil. Internet využíva na dennej báze takmer polovica planéty. Viac než tri miliardy ľudí majú neustály prístup k pripojeniu. To znamená, že majú prístup k takému kvantu informácií, ako nikdy doteraz.

Tienistou stránku tohto výdobytku je však šírenie poloprávd, nekompletných informácií a tendencia ľudí myslieť si, že sa stali expertmi, aj keď majú v istej oblasti len priemerné znalosti. Prvýkrát bol tento kognitívny predsudok popísaný a pomenovaný v roku 1999. Hovoríme mu Dunning-Krugerov efekt.

Výskumníci vykonali v tejto oblasti množstvo výskumov a zhodujú sa na tom, že: „Čím viac o istom subjekte viete, tým je väčšia pravdepodobnosť, že uveríte nepravdivým informáciám o danom predmete.“ Dunning- Krugerov efekt však platí aj opačne. Vedci majú naopak sklon predpokladať, že ich informácie sú nedostatočné.

Nie ste tak múdri, ako si myslíte, že ste

Fenomén bol pomenovaný po dvoch vedcoch z Cornell University, Davidovi Dunningovi a Justinovi Krugerovi. Objasňuje, prečo sú nováčikovia v odbore často ohromení, keď zistia, že sa mýlili, kým naopak, experti sú prekvapení, že mali v niečom pravdu. Prečo je to tak?

Keď sa niekto rozhodne, že preskúma nejakú novú oblasť, zvyčajne je plný nadšenia a entuziazmu, neuvedomuje si však to ohromné množstvo vecí, ktoré ešte nevie a nerozumie im. Neznalí ľudia sú sebavedomí a myslia si, že všetko pochopia veľmi rýchlo. Na druhej strane, keď sa niekto rozhodne študovať odbor do hĺbky, pomaly si uvedomí, aká rozsiahla vlastne daná oblasť je. Čím viac sa učí, tým viac si uvedomuje, koľko toho ešte nevie. Preto experti často váhajú nad vyslovovaním vedeckých záverov.

Naša dôverčivá povaha

Ďalším „príznakom“ Dunning-Krugerovho efektu je, že si občas prispôsobíme pravdu a tvrdíme, že z danej oblasti vieme oveľa viac, než v skutočnosti. Ľudia sú schopní neuveriteľných vecí, len aby vzbudili dojem odbornosti. Niektorí ľudia sa na tom veľmi dobre zabávajú, pretože – komu občas nepadne dobre sledovať iných, ako zo seba robia niečo, čím v skutočnosti nie sú.

Nesmejte sa však príliš. Nabudúce sa obeťou Dunning-Krugerovho efektu môžete stať práve vy. Všetci sme ľudia a každý jeden z nás sa snaží pochopiť z diania okolo seba čo najviac. A našou prirodzenou tendenciou je dopĺňať si chýbajúce informácie len čiastočnými poznatkami a pravdami.

Pozri aj: Vedci tvrdia, že ak máte tieto 3 zlozvyky, pravdepodobne ste nadpriemerne inteligentní

brainfodder