Či už je na vás vyvíjaný veľký nátlak v práci alebo doma, pod stresom sa ocitáme čoraz častejšie. Neraz sami seba utešujeme slovami, že čo nás nezabije, to nás posilní, to však v prípade stresu neplatí. Ba práve naopak, čo vás nezabije teraz, bude vás ničiť pomaly ale isto.

Eustres a distres

Pojmom stresor označujeme čokoľvek, čo narúša našu homeostázu, teda rovnováhu – či už psychickú, fyzickú alebo sociálnu. Stres však nie je len negatívnym javom. Existuje totiž aj tzv. eustres, ktorý nás nabáda k tomu, aby sme niečo zmenili a pohli sa vpred. Väčšinou však prežívame stres v negatívnom zmysle, teda distres, a ten nám škodí oveľa viac, ako by ste si možno mysleli. Negatívne ovplyvňuje našu imunitu, kardiovaskulárny systém, reproduktívny systém, pamäť a spôsobuje, že starneme o niečo rýchlejšie.

Srdce

Predstavte si, že idete tmavou ulicou domov uprostred noci a niekto sa zrazu rozhodne, že vás bude prenasledovať. Telo okamžite zareaguje a zabezpečí, aby ste mali dostatok energie na rýchlu reakciu, či už to bude únik alebo útok. Zvýši sa vám tep, aby bola zabezpečená dostatočná cirkulácia krvi do svalov, aby ste vládali bežať rýchlejšie.

V prípade ohrozenia je takáto reakcia užitočná, ak je však stres chronický, reakcia sa mení na neustále zvýšený krvný tlak. Ten je samozrejme pre organizmus nemalou záťažou. Krv zhustne a hrozí, že orgány, ako napríklad mozog, nebudú dostatočne prekrvené. Nie nadarmo sa hovorí, že jednou z príčin infarktu môže byť prudký nával negatívnych emócií, napríklad hnevu či strachu.

Imunitný systém

Súčasťou reakcie na dlhodobý stres je aj oslabenie imunitného systému. Ak stresor účinkuje krátkodobo, imunitný systém sa posilní, ak však trvá pridlho, systém sa, naopak, oslabí a ostane oslabený, až kým sa stresové hormóny nevrátia do pôvodnej hladiny. To vysvetľuje fakt, prečo pri nadmernom strese neraz náhle ochorieme.

Pamäť

Krátkodobý stres našu pamäť na istý čas vyostrí a zlepšuje aj kognitívne schopnosti, aby sme sa boli schopní rýchlo a efektívne rozhodnúť, ako v ohrození konať. Ak však stresor pôsobí pridlho, časť mozgu, ktorá je za pamäť zodpovedná, sa napokon môže poškodiť.

Reprodukcia

Neschopnosť splodiť potomstvo sa týka čoraz väčšieho množstva párov. Mnohokrát za to pritom nemôže patológia, ale stres, ktorý v značnej miere ovplyvňuje aj reprodukčný systém človeka.

Starnutie

Každý orgán v našom tele starne vlastným tempom, stres však urýchľuje starnutie každého z nich. Pri pôsobení nadmerného stresu sa v tele nahromadí hormón kortizol, ktorý je bežnou súčasťou organizmu, v nadmernom množstve sa však stáva toxickým. Práve kortizol spôsobuje, že dochádza k predčasnému starnutiu mozgu. Ovplyvnená je následne nielen pamäť, ale aj schopnosť jasne uvažovať, rozhodovať sa a iné dôležité schopnosti, ktoré považujeme za samozrejmosť.

V konečnom dôsledku teda stres môže byť zodpovedný za predčasnú smrť jedinca, nezabúdajte však, že každý človek sa môže naučiť zvládacie mechanizmy, ktoré v boji so stresom pomáhajú. Ako bojujete so stresom vy?

Pozri aj:

Ste závislí na strese? Toto je 7 nenápadných znakov toho, že bez neho nedokážete žiť

psychologytoday