Spôsoby, akými sa v minulosti liečila depresia, sú skutočne náročné na pochopenie. Súčasťou “liečby” boli elektrošoky, studené sprchy, ale aj špeciálne “pilulky šťastia”, ktoré boli vyrobené z raketového paliva. Rozosmiať dokázali celú nemocnicu.
Depresia patrí spolu s úzkosťou k najčastejším duševným ochoreniam. Dnes je už ich liečba zvládnutá dobre, napriek tomu sa neustále inovuje a vylepšuje. V minulosti to tak ale nebolo. Informuje o tom aj portál Ciekawostki Historyczne.
Tabletky šťastia
K tomuto objavu došlo doslova náhodou. Krakovský profesor Janusz Supniewski vyvinul koncom 40. rokov 20. storočia metódu výroby syntetického izoniazidu, vďaka ktorej sa Poľsku vyhla epidémia tuberkulózy.
V roku 1952 si skupina výskumníkov všimla, že derivát tejto látky, iproniazid, zmierňuje príznaky depresie. Tento účinok bol viditeľný už po 2-3 týždňoch užívania lieku.
Farmaceutický koncern Hoffmann-La Roche začal s výrobou Marsilidu (obchodný názov iproniazid). Hlavným prostriedkom na účel výroby bola látka používaná ako… áno, tušíte dobre. Raketové palivo.
Bez ohľadu na zloženie bolo nepopierateľné, že Marsilid bol účinný pri znižovaní horúčky a uľahčoval pacientom dýchanie. Okrem toho mal ale jednu zaujímavú vlastnosť.
Veselá bola celá nemocnica
Na prekvapenie všetkých sa z nemocnice Sea View v New Yorku, ktorá testovala nový liek, zrazu stalo mimoriadne radostné miesto.
Spočiatku personál zaznamenal zlepšenie nálady, čoskoro sa však začalo pridávať aj zvýšenie chuti do jedla. Po istom čase takmer celá nemocnica upadla do eufórie.
Švajčiarsky chemik Albert Zeller sa preto začal zaoberať účinnou látkou. Dospel k záveru, že liek inhibuje pôsobenie enzýmu nazývaného monoaminooxidáza, ktorý zlepšuje náladu. Toto pravidlo sa stalo základom pre pôsobenie prvej generácie antidepresív.
Napriek tomu, že v tej dobe “tabletka šťastia” rozveselila mnohých ľudí, môžeme byť šťastní, že dnes máme k dispozícii oveľa fundovanejšie receptúry antidepresív.
Nahlásiť chybu v článku