Veľkej Británii nikdy nebolo slovko: ,,nadprirodzené,“ neznáme. Veľkú časť jej histórie tvoria práve nevysvetliteľné javy so strašidelným nádychom, ktoré mrazia ľudí po celom svete. V 17. storočí sa to na Britských ostrovoch len tak hemžilo desivými  príbehmi o javoch, za ktorými nič pozemského nemohlo stáť. Množstvo spisovateľov, ako napríklad démonológ Richard Bovet či filozof Henry More v tej dobe spísalo opisy rôznych mrazivých situácií, aby dokázali, že je ateizmus zlý, a že sa mýli. V dnešnej dobe sa tieto „pravdivé“ opisy čítajú skôr pre pobavenie, no aj napriek tomu má určite cenu si ich pripomínať pre ich kreativitu a čudnosť.

1.  Duch Duntyho Porteousa

Niekedy v neskorom  17. storočí, Sir Alexander Jardine uväznil mlynára Duntyho Porteousa vo svojej veži v Dumfriesshire v Škótsku, a to kvôli podozreniu z podpaľačstva. Jardine však jedného dňa musel odísť do Edinburgu a na svojho väzňa nešťastnou náhodou zabudol. Kým sa vrátil, Porteous zomrel od hladu v svojej cele.

Potom, ako Porteousa našli mŕtveho, jeho duch začal v Jardinovej veži strašiť. Behával chodbami, prechádzal sa a kričal, ako strašne je hladný. Aby Alexander zastavil muky, ktoré Porteous spôsoboval jemu a jeho rodine, rozhodol sa, že zavolá exorcistu.

Exorcista bol úspešný a uväznil Porteousa do temnice, ibaže toto kúzlo fungovalo len vtedy keď bola použitá Biblia stále vo veži. Po čase sa Biblia rozpadla a bola poslaná do Edinburgu, aby ju znova zviazali. Avšak, keď bola Biblia preč, Porteous sa mohol znova voľne pohybovať. Utiekol z veže a napadol Jardina a jeho rodinu, zatiaľčo spali vo svojom novom domove. Našťastie sa všetko vrátilo naspäť do normálu, keď sa do veže doniesla už opravená Biblia.

2. Rakva Roberta Batyho

Robert Baty bol mladý Angličan, ktorý vždy naliehal, aby bol pochovaný v hrobke svojich predkov. 12. augusta 1680 sa ako 23-ročný nešťastnou náhodou utopil. No aj napriek jeho predchádzajúcim inštrukciám ho pochovali na cintoríne v Athurete, namiesto rodinnej hrobky.

V noci po pohrebe (mŕtvy) Robert navštívil svoju sestru Mary, a to vo sne. Bol veľmi nahnevaný, že nie je pochovaný na tom správnom mieste a sľúbil, že bude trápiť všetkých, ktorí sú za to zodpovední, až kým ho nepresunú do rodinnej hrobky. Ešte v to ráno sa našla Robertova truhla vykopaná.

Avšak o vykrádačov hrobov sa nejednalo, pretože truhla a aj telo zostali neporušené. Robertova truhla bola znova pochovaná, no znova ju niekto vyhrabal. Keď sa to stalo po tretí raz, Mary konečne povedala rodine o svojom čudnom sne. Nakoniec Robertovo telo presunuli do rodinnej hrobky, kde aj zostalo.

3. Moc doktora Johna Lambea

Dr. John Lambe, tiež známy ako „Diablov vojvoda,“  bol čarodejník, ktorý dával magické a medicínske rady Georgeovi Villiersovi, prvému vojvodovi z Buckinghamu, politikovi tak nepopulárnemu, že bol v roku 1628 zavraždený. Lambe nebol na tom o nič lepšie, síce mu jeho politické známosti pomohli uniknúť trestu za znásilnenie mladého dievčatka, no spravodlivosť ho dobehla v podobe rozbúreného davu, ktorý ho zabil pár mesiacov pred Villiersovou vraždou.

Odhliadnuc od toho, aký príšerný človek John Lambe bol, bol tiež známy vďaka svojej zaujímavej moci. Podľa jedného uchovaného opisu mal k sebe jedného dňa pozvať na pohárik dvoch mužov menom Barbor a Sands. Počas ich rozhovoru o mágii Lambe navrhol, že svoju moc predvedie.

Údajne sa v miestnosti len tak objavil strom a traja malí muži, ktorí mali ten strom stať so sekerami. Potom, čo trpaslíci svoju prácu dokončili a zobrali porazený strom so sebou, si Barbor ukryl malý úlomok dreva, ktorý dopadol na jeho kabát počas ich práce.

Neskôr tej noci, zatiaľ, čo Barbor ležal v posteli so svojou manželkou, sa začali sami od seba všetky dvere a okná v jeho dome otvárať a zatvárať. Vystrašený Barbor sa priznal svojej žene, čo spravil a potom, čo ho prinútila vyhodiť drievko von, sa ich teror skončil. V dome sa rozhostilo ticho a oni mohli znova pokojne pokračovať vo svojom spánku.

4. Duch Dorothy Durantovej

V roku 1665 sa veselý 16-ročný študent menom Bligh znenazdania stal deprimovaným a smutným. Nikto z jeho priateľov nevedel povedať, čo sa mu mohlo stať, no Bligh sa zveril svojmu bratovi, že za to môže duch. Dvakrát za deň, keď išiel do a zo školy cez pole v Launcestone v Anglicku, ho ticho prenasledoval duch jeho zosnulej susedky, Dorothy Durantovej.

Blightova rodina pochybovala a zabávala sa na chlapcovom príbehu. Jediný, kto mu dal šancu predtým, ako ho označil za chlapca s bujnou fantáziou, bol pán Ruddle, Blightov riaditeľ. Na ďalšie ráno s ním kráčal do školy a na jeho vlastné prekvapenie zbadal, ako ich míňa duch Dorothy. Potom videl jej ducha ešte párkrát.

Jedno ráno počas neskorého júla sa pán Ruddle s Dorothy znovu stretol a pokúsil sa s ňou rozprávať. Na začiatku sa zjavenie usilovalo hovoriť, no jej hlas sa dal len sťažka počuť a jej slová boli nezrozumiteľné. No aj napriek tomu s ňou mal pán Ruddle konverzáciu, ktorá trvala 15 minút.

Večer Dorothy stretla riaditeľa na jeho ceste domov. Bolo to poslednýkrát, čo sa zjavila, vymenila si s ním len pár slov a potom navždy zmizla.

5. Deti rodiny Meridethovej

V januári 1675, všetky 4 deti rodiny Meridethovej z Bristolu v Anglicku, dostali naraz násilné záchvaty. Najprv sa deti začali sťažovať na bolesti v hlavách a v bokoch. Potom začali prudko rozhadzovať končatinami, zvíjať sa a zároveň smiať sa alebo plakať.

Deti liezli po štyroch ako mačky a jeden zo svedkov dokonca povedal, že mohli liezť a sedieť na strope ako pavúky. Jedna z dcér trvala na tom, že počas svojho záchvatu dokázala predpovedať budúcnosť, zatiaľ čo iné dieťa zvracalo špendlíky.

A aby táto čudná udalosť bola ešte čudnejšia, udajne sa záchvaty opakovali len cez deň, v noci deti vždy pokojne spali bez akýkoľvek problémov. Žiadny z mestských lekárov nedokázal ponúknuť rodičom odpoveď. Záchvaty detí pokračovali každý deň, počas niekoľkých mesiacov. V máji záchvaty rovnako, ako záhadne začali, tak aj skončili a deti boli znova v poriadku.

6. Ann Jefferies a jej víly

Jeden deň v roku 1645, 19-ročná Ann Jefferies, zatiaľčo pracovala ako slúžka v dome rodiny Pittovej z Cornwallu v Anglicku, zbadala v záhrade svojho pána a 6 víl. Pohľad na týchto malých človiečikov ju vystrašil natoľko, že skolabovala. Mesiace trpela príšernými záchvatmi a bola tak slabá, že nedokázala vstať.

Po jej zvláštnom stretnutí Ann zázračne získala liečivú silu a stala sa známou po celom Anglicku vďaka jej čarovnému dotyku. Rozprávala, že je neustále sprevádzaná vílami, ktoré môže vidieť len ona sama, a že jej dávajú špeciálne, vílie jedlo.

V období, kedy nadprirodzené javy začali autority brať vážne, bolo len otázkou času, kedy si Annine zázračné schopnosti všimnú lokálni ministri a sudcovia. Keď kňazi označili víly za výtvory samotného diabla, Ann na istý čas zatvorili do väzenia. Po jej prepustení sa vydala a žila ešte dlhý život.

7. Poltergeist Isabely Heriotovej

Mnohé roky Isabela Heriotová pracovala ako slúžka ministra v Orminstone v Škótsku. Bola vynikajúcou pracovníčkou, no minister ju vyhodil, pre jej malý záujem o náboženstvo.

Krátko potom, ako v zime 1680 ochorela a zomrela, sa jej duch zjavil v blízkosti domu, kde slúžila. A pár nocí po stretnutí s Heriotovej duchom sa na ministrov dom zosypali tony kameňov, ktoré prišli odnikadiaľ. 8 alebo 9 týždňov tieto útoky pokračovali a niektoré kamene dokonca trafili ministrových sluhov. No kamenný dážď bez vinníka nebol najdivnejšou vecou, ktorá sa ministrovi stala.

Dom sa tiež niekedy záhadne premiestňoval a bolo v ňom počuť čudné zvuky. Keď sa tieto nadprirodzené aktivity konečne zastavili, Heriotovej duch bol videný druhý a poslednýkrát. Svedkyňa, rovnaká žena, ktorá videla Isabelino zjavenie aj prvý raz, našla zosnulú slúžku v ministrovej záhrade, ako zbiera kamene. Predtým, ako žena utiekla od strachu, jej Isabela povedala, že jej diabol prikázal zničiť svojho starého pána.

8. Záhadný dvojník Mary Goffeovej

3. júna 1691 Mary Goffeová ležala na smrteľnej posteli v dome jej otca vo West Malling, v Anglicku. V tú noc Mary úpenlivo prosila svojho manžela, aby jej priniesol koňa. Jej deti boli od nej vzdialené 14 kilometrov v Rochesteri a ona trvala na tom, že musí byť s nimi, keď zomrie. No mohla akokoľvek prosiť, manžel jej želanie nesplnil, pretože nemala silu na to, aby vstala z postele, nie ešte na to, aby cestovala 14 kilometrov.

O 1 ráno Mary prestala dýchať, nebola však mŕtva. Vyzeralo to, že sa dostala do akéhosi tranzu. Asi v tom istom čase v Rochesteri prekvapená pestúnka hľadela na Mary Goffeovú, ktorá práve vyšla z izby jej staršej dcéry. Mary ticho stála pri pestúnkinom lôžku, kde spala jej mladšia dcéra asi 15 minút a potom, hneď ako hodiny odbili 2 hodiny ráno, odišla z jej domu v Rochesteri a dostala sa z tranzu vo West Malling.

Tesne pred tým, ako zomrela, Mary povedala svojej matke, že navštívila deti počas svojho spánku. V to isté ráno pestúnka prezradila svoj zážitok pár susedom, ktorí neskôr potvrdili Maryine posledné slová.

9. Spreytonský démon

V novembri 1682 sa Francis Fey, mladý sluha, stretol na poli v Spreytone v Anglicku so zosnulým otcom svojho pána. Duch požiadal Francisa, aby vykonal pár nedokončených vecí, týkajúcich sa jeho poslednej vôle. Tento mladý muž takmer okamžite splnil zosnulého požiadavku a po dokončení svojej úlohy zamieril hneď na ďalší deň domov.

Keď sa Francis vracal späť do Spreytonu, zbadal ducha už po druhýkrát, no tento raz patril nevlastnej matke jeho pána. Avšak toto strašidlo nepatrilo medzi tých ,,obyčajných“ duchov. Mešťania zvykli zjavenie zosnulej macochy označovať ako Spreytonský démon.

Na privítanie a na dôkaz, že jej prezývka je pravdivá, sa rozhodla zhodiť Francisa z koňa. Z neznámeho dôvodu bol démon odhodlaný spraviť Francisovi zo života peklo, a to veľmi zvláštnym spôsobom. Niekedy dusila Francisa s jeho vlastnou vreckovkou, inokedy mu roztrhala parochne. Na jednej z udalostí vyhodila Francisa do vzduchu, na inej prebudila jeho šnúrky od topánok k životu. V jednej z ďalších bizarných epizód bol Francis napadnutý vtákom, ktorý držal kameň v zobáku a snažil sa s ním mladého chlapca udrieť do hlavy.

10. Duch Anne Walkerovej

William Walker bol bohatý vdovec, ktorý žil v Lumley v Anglicku. Aby v jeho dome pracovalo všetko tak, ako má, rozhodol sa najať si svoju príbuznú, Anne, ako gazdinú. Anne a William sa dosť zblížili, a keď Anne otehotnela, netrvalo dedinčanom priveľmi dlhú dobu, kým prišli na to, kto by mohol byť otcom.

V marci 1632 sa William rozhodol poslať Anne preč, kým sa škandál neupokojí. Najprv William skrýval Anne v dome jeho tety, ale potom ju mal údajne presťahovať do mesta Durham. Prešli 2 týždne bez toho, aby o nej niekto niečo počul, keď sa opäť zjavila, celá pokrytá krvou, miestnemu mlynárovi Jamesovi Grahamovi.

Anne povedala Grahamovi, že je mŕtva a prezradila mu, že ju William nikdy do Durhamu nepresťahoval, namiesto toho si najal muža menom Mark Sharp, aby ju zabil. Potom, čo ju zavraždil s čakanom, jej telo odhodil do jazierka v uhoľnej bani. Tesne predtým, ako sa vyparila, požiadala Grahama, aby povedal autoritám, čo sa jej stalo.

Graham sa najprv zdráhal oznámiť vraždu, no nakoniec potom, čo ho znova navštívila Anne a sľúbila mu, že ho bude strašiť do konca jeho života, to spravil. Autority prehľadali uhoľné bane a našli telo presne na tom istom mieste, aké duch označil. Potom, čo boli páchatelia zatknutí, sa Sharp takmer okamžite priznal a on a jeho komplic boli v novembri poslaní na šibenicu.

Pozri aj: Na týchto miestach by ste noc osamote stráviť určite nechceli. Sú s nimi späté naozaj strašidelné historky

listverse