Na svete sa však narodí mnoho ľudí, ktorí majú genetickú odchýlku vrodenú, alebo sa u nich počas života vyvinie ochorenie, ktoré ich odlišuje od zvyšku sveta. V týchto desiatich nezvyčajných dedinách však odchýlka nie je niečím zvláštnym, stala sa normou.

Araras, brazílska dedinka, ktorá neznesie slnko

Brazília je známa ľuďmi, ktorí milujú slnko a zábavu. Avšak v jednej vzdialenej dedinke s názvom Araras žijú ľudia, ktorých pokožka sa pod dotykom slnečných lúčov roztápa. Spôsobuje to ochorenie s názvom xeroderma pigmentosum (XP) a trpí ňou 1 zo 40 ľudí. V Ararase má XP 20 obyvateľov z 800, čo je najviac ľudí s týmto ochorením žijúcich v jednom meste.

Experti tvrdia, že je to náhoda, a toľko ľudí trpiacich XP je tu preto, že sa v Ararase usadilo viacero rodín, ktoré chybný gén prenášajú. Prejavil sa však až vtedy, keď sa rodiny navzájom miešali v manželstvách. Najhoršie je, že Araras je farmárska komunita. Produkcia však nie je ideálna, keďže percento chorých je vysoké. Ak sa vystavia slnku, na koži sa im vytvoria pľuzgiere a nádory. Mnohí obyvatelia si preto museli nájsť nový spôsob života.

Kalachi a Krasnogorsk, kazašské dediny, kde každý odpadáva

V marci v roku 2013 začala takmer štvrtina obyvateľov Kalachi a Krasnogorsku z ničoho nič zaspávať kedykoľvek a kdekoľvek. Boli dokonca nahlásené prípady, kedy obyvatelia z ničoho nič odpadli a neprebrali sa zo spánku niekoľko dní. Ľudia často odpadávajú počas dňa, uprostred práce a neskôr sa budia s bolesťami hlavy, stratou pamäe, únavou a celkovou slabosťou. Preberajú sa s príznakmi prehýrenej noci, avšak bez toho, aby sa čo i len dotkli pohárika.

Zvláštnemu stavu sa nevyhol nikto, deti, starí ľudia a dokonca ani mačky či psy. Niektoré deti tvrdili, že počas stavu mali nočné mory, v ktorých im okrídlené kone, hady a červy obžierali ruky. Už takmer dva roky lekári nemajú ani poňatia, čo ochorenie spôsobuje. Niektorí si však myslia, že stav je spôsobený vodkou, pretože čo iné by to mohlo byť v oblasti plnej Rusov. Istý lekár si však myslí, že môže ísť o davovú psychózu.

V roku 2015 však vedci preskúmali zloženie ovzdušia a prišli na to, že zvláštne stavy spôsobili práve látky obsiahnuté vo vzduchu, konkrétne oxid uhoľnatý, uhľovodíky a znížená hladina kyslíka. Tie sa postupne uvoľňovali z neďalekých uránových baní.

Wewelsfleth, dedina rakoviny v Nemecku

Weweksfleth je malá dedinka v Nemecku, kde žije len 1500 obyvateľov. Avšak z istého dôvodu túto dedinu nie je možné nazvať priemernou. Takmer v každej jednej domácnosti žije jedinec, ktorý má rakovinu. Z dôvodov, ktoré nedokáže nikto odhaliť, majú obyvatelia Wewelsflethu o 50% vyššiu šancu než ktokoľvek iný, že na rakovinu ochorejú.

Niektorí obyvatelia si myslia, že za to môžu tri neďaleké jadrové elektrárne, z ktorých jedna stojí v smere, odkiaľ k dedine vanie vietor. Univerzita v Lubecku sa rozhodla urobiť výskum, zistili však, že za zvýšený výskyt ochorenia nie sú zodpovedné ani elektrárne, ani toxické farby, ktoré sa tu kedysi používali, ani azbest a dokonca ani pesticídy, ktoré sa využívajú na farmách.

Je možné, že ide o tzv. screeningový efekt. Keďže sa obyvatelia viac boja, viacerí sa nechávajú otestovať, preto sa u viacerých z nich rakovina aj potvrdí. Celkovo však trpí týmto zákerným ochorením 142 obyvateľov z 1500 a nikto nemusí byť génius, aby videl, že táto dedina naozaj nie je obyčajná.

Hogewey, dedina demencie

Namiesto toho, aby umiestnili ľudí trpiacich demenciou do ústavov, ktoré pripomínajú skôr cintorín pre živých, obyvatelia Amsterdamu sa rozhodli vytvoriť pre nich dedinku prispôsobenú ich potrebám, aby mohli žiť svoj život šťastní a spokojní.

Zoznámte sa s dedinkou Hogewey, kde všetci obyvatelia trpia demenciou, alebo sú to ošetrovatelia a zdravotníci, ktorí hrajú svoju rolu ako predavači v potravinách, či pracujú v divadle. Členovia rodiny a priatelia môžu prísť navštíviť svojich blízkych kedykoľvek chcú. Keďže pacienti tu majú väčšiu slobodu, umiestnenie babičky alebo dedka s demenciou do tejto dedinky stojí menej, než umiestniť ich do bežného zdravotníckeho zariadenia. Dedinka je obkolesená múrom a kedykoľvek sa niektorí z pacientov vydá k dverám, ošetrovateľ ho milo požiada, aby sa išiel prejsť radšej iným smerom.

Yangsi, dedina trpaslíkov

Yangsi je odľahlá dedinka v čínskej provincii Sichuan a vyslúžila si prezývku Dedina trpaslíkov. Za posledné storočie v Yangsi výrazne narástlo percento obyvateľov s trpasličím vzrastom. Trpaslíkov je tu až 40%. Až 36 z 80 obyvateľov meria menej, než 120 centimetrov. Prvá zmienka o Yangsi je z roku 1947, keď sa istý vedec vyjadril, že natrafil na dedinu, kde žijú stovky trpaslíkov.

Zvyčajne je šanca, že jedinec bude trpaslík 1 ku 20 tisíc, čo znamená, že štatistika Yangsi čísla vysoko prekračuje. Nikto netuší, prečo je dedina plná trpaslíkov, niekoľko ľudí však samozrejme prišlo s teoretickými vysvetleniami. Istý čas napríklad kolovala domnienka, že v miestnej pôde je vysoká koncentrácia ortuti, to sa však nepotvrdilo. Iní si zas myslia, že v dedine sú trpaslíci preto, že v minulosti tu obyvatelia svojich predkov nepochovávali správne a teraz v dedine narúšajú feng shui zlí duchovia.

Ďalšia teória, alebo skôr legenda, hovorí, že pred mnohými rokmi muž menom Wang našiel čiernu korytnačku so zvláštnymi nohami. Aj keď mu každý odporúčal, aby ju nechal ísť, Wang nepočúval. Uvaril ju a zjedol, čím na dedinu uvalil kliatbu. Vyzerá to však tak, že najmladšia generácia sa kliatbe zatiaľ vyhýba.

Ikaria, Ostrov, kde žijú všetci dlho

Priemerný Američan sa dožíva 79 rokov. Avšak na ostrove Ikaria sa každý tretí človek dožije 90 rokov a nejeden sa blíži aj k stovke. Za svoj dlhý život údajne vďačia tomu, že sa poučili z chýb chlapca, ktorý letel príliš blízko k Slnko, Icarusa. Ikaria je odľahlý ostrov, ďaleko od zvyšku sveta a miestni obyvatelia sa tešia z poobedného oddychu a preferujú šťastie pred smútkom a stresom.

Možným vysvetlením dlhého života je však aj ich strava. Keďže sa ostrovu darí vyhýbať západným vplyvom, nejedia fastfood, ani množstvo rafinovaného cukru. Stravu tvorí prevažne fazuľa a zelenina, ktorú si dopestujú (tá obsahuje desaťkrát viac antioxidantov, než červené víno), zemiaky, kozie mlieko a nejedia príliš veľa mäsa a cukru.

Ikarii sa hovorí aj „Modrá zóna“, čo je jedno z mála miest, kde žijú ľudia dlhšie, než inde na svete. A nielen dlhšie, ale aj zdravšie. Väčšinou umierajú z prirodzených príčin a nie na rôzne zákerné choroby moderného sveta.

Velikaya Kopanya, krajina dvojčiat

Dedina Velikaya Kopnaya si svoju prezývku „Krajina dvojčiat“ vyslúžila preto, lebo zo 4000 obyvateľov je až 61 párov dvojčiat. Také množstvo dvojčiat sa tu rodí už minimálne po tri generácie. Doteraz nie je známe, za čo obyvatelia tomuto fenoménu vďačia. Netýka sa však len ľudí, ale aj zvierat. Napríklad, kravy tu bežne rodia dve teliatka naraz.

Niektorí obyvatelia si myslia, že za to môže studňa, ktorá sa tu nachádza. V dedine koluje príbeh, ktorý hovorí, že istá žena žijúca sto kilometrov ďaleko nemohla mať deti. Keď však prišla do dediny a napila sa zo studne, o niekoľko mesiacov porodila dvojčatá. Každý rok sa tu narodia aspoň tri páry dvojčiat a dedinčania z okolitých obcí začali do dediny posielať svoje dievčatá v nádeji, že aj im sa narodia dvojčatá.

Bengkala, dedina, kde všetci hovoria znakovou rečou

Približne každý druhý človek z tisíc sa narodí hluchý, alebo so sluchovým postihnutím. V dedine Bengkala v Indonézii sa narodilo hluchých až 42 z 3000 obyvateľov. Hluchota je tu päťkrát častejšia, než kdekoľvek inde už sedem generácií. Spôsobuje ju recesívny gén DFNB3.

V Bengkale je hluchota taká bežná, že ju miestni už vnímajú ako niečo normálne. K hluchým, ktorým sa tu hovorí kolok sa správajú ako ku komukoľvek inému. Deti sa učia spolu s počujúcimi žiakmi a každý obyvateľ ovláda pradávny znakový jazyk zvaný kato kolok.

Miestni veria, že hluchota vznikla, keď sa dvaja ľudia s magickými schopnosťami navzájom prekliali. Názov dediny v preklade znamená „miesto, kde sa môžete skryť“. Kolok v dedine vytvára aj vlastnú komunitu a ľudia veria, že členovia tejto komunity sú silní, odolní, úprimní a lojálni. Hovorí sa aj, že kolok strážnici chodia do práce skôr, než počujúci a kriminálnikov trestajú dlhšie, pretože nepočujú ich krik.

Salinas, mesto, kde pri narodení nezistíte pohlavie dieťaťa

Väčšine detí dokážu lekári hneď po narodení určiť pohlavie. Avšak v dedine Salinas v Dominikánskej republike sa rodia chlapci, ktorým penis narastie až v puberte a dovtedy ich rodičia vychovávajú vo viere, že majú dievča. Ide o zvláštnu genetickú poruchu spôsobenú chýbajúcim enzýmom.

Spôsobuje, že do tela jedinca sa začne vyplavovať dostatok testosterónu až v puberte, penis sa teda u chlapcov vyvinie v čase, keď im začína hrubnúť hlas. V Salinas sa týmto chlapcom hovorí guevedoces, čo v preklade znamená „penis až v 12“. S týmto ochorením sa narodí až 1 z 90 chlapcov.

Prvý zdokumentovaný prípad bol objavený v roku 1970, dedinčania však tvrdia, že guevedoces sa v dedine rodia od nepamäti. V súčasnosti sa im hovorí pseudohermafroditi.

Antioquia, dedina, kde sa starší starajú o svoje deti s Alzheimerom

Väčšinou sú to práve deti, ktoré sa starajú o svojich rodičov, ktorých mozog pomaly upadá pod vplyvom Alzheimerovej choroby. V istej kolumbijskej horskej dedinke je to však presne naopak. Až 5000 obyvateľov je postihnutých Alzheimerovou chorobou. Vysoký výskyt choroby v dedine sa vysvetľuje dedičnosťou. Choroba sa prenáša zmutovaným génom zvaným „paisa“. Mutácia je pomenovaná po miestnych obyvateľoch, ktorým sa hovorí Paisovia.

Tu je to presne naopak, než inde vo svete. 80-90 roční rodičia sa starajú o svoje deti, ktoré majú ešte len 40-60 rokov, avšak sú postihnuté Alzheimerom. To využívajú vedci na rôzne testy. Rodiny totiž často po úmrtí svojich detí darujú ich mozog na vedecké účely. Okrem preventívnej sa však zatiaľ žiadnu inú liečbu vynájsť nepodarilo.

Pozri aj: „Temný turizmus“ sa rozmáha čoraz viac. Týchto 10 miest činu brutálnych vrážd je najslávnejších, navštívili by ste ich?

listverse