Najprv v nemčine, potom v hindčine, v nepálčine, poľštine, chorvátčine  mandarínčine a thajštine. Celkovo si prebehnú asi dvadsať rôznych jazykov, ba aj viac. Predtým však ledva ovládali jedinú reč. Ako to robia?

„Zhromaždenie polyglotov“

Vo vnútri si vymieňa jazykolamy ďalších niekoľko ľudí. Iní sa zhromažďujú v trojiciach a pripravujú sa na hru, v ktorej budú interpretovať v dvoch jazykoch súčasne. Vyzerá to ako dokonalý recept na bolesť hlavy, oni však vyzerajú, že im to nevadí. Alisa hovorí: „Pre nás je to celkom bežná situácia.“

Môže byť celkom náročné naučiť sa jeden cudzí jazyk. Napriek tomu však existuje niečo, ako „Zhromaždenie polyglotov“, kde stretnete 350 ľudí a každý z nich hovorí niekoľkými jazykmi. Niektorí ovládajú aj také bizarné jazyky, ako napríklad klingončina, manx či saami, ktorými sa dorozumievajú pastieri sobov v Škandinávii. Časť z nich sú dokonca aj hypergloti, ktorí hovoria najmenej desiatimi jazykmi.

Jedným z najzručnejších polyglotov je Richard Simcott, vedúci skupiny polyglotov a spoločnosť s názvom eModeration. Richard je schopný dohovoriť sa až v 30 rôznych jazykoch. Aké sú tajomstvá týchto ľudí?

Ako to funguje?

Máme množstvo pamäťových systémov a naučenie sa nového jazyka vyžaduje ich správne zapájanie. Napríklad procedurálna pamäť, ktorá je zodpovedná za zapájanie drobných svalov a zdokonalenie prízvuku alebo deklaratívna pamäť, vďaka ktorej si dokážeme zapamätať fakty (ako napríklad 10 000 nových slov). Okrem toho, pokiaľ nechcete znieť ako zasekávajúci sa robot, musia nastúpiť explicitná a implicitná pamäť, aby nám správne slová vykĺzli z úst v priebehu zlomku sekundy.

Aj keď je to ťažká mentálna práca, jednoznačne sa vyplatí. Je to najlepší tréning mozgu. Mnohé štúdie dokázali, že ovládanie niekoľkých cudzích jazykov podporuje pamäť, zlepšuje pozornosť a stačí, ak ovládate len dva cudzie jazyky, aby ste oddialili nástup demencie až o päť rokov. U tých, ktorí ovládali tri jazyky, došlo k nástupu demencie až o 6,4 roka neskôr než u tých, ktorí ovládajú len jeden jazyk. Tí, ktorí hovorili štyrmi jazykmi si mohli užívať zdravý kognitívny život dokonca až o 9 rokov dlhšie.

Až donedávna však vedci tvrdili, že väčšina z nás je už príliš stará na to, aby sme si dokázali dokonale osvojiť nový jazyk. Existuje tzv. hypotéza kritického obdobia, ktorá tvrdí, že ideálny vek na osvojenie si detailov a nuáns nového jazyka je v detskom veku. V našej mysli sa však nevytvára priepasť, dochádza len k miernemu zhoršeniu schopností.

Mnoho polyglotov sa jazyky učí až v staršom veku. Napríklad Keeley vyrastal na Floride a navštevoval školu so španielsky hovoriacimi deťmi. Ako dieťa si v rádiu nastavoval zahraničné stanice, aj keď ich reči nerozumel. Zneli mu však ako hudba. Až v dospelosti začal cestovať a učiť sa jazyky. Najprv navštevoval univerzitu v Kolumbii, kde študoval francúzštinu, nemčinu a portugalčinu. Potom sa presťahoval do Švajčiarska a následne do Japonska. V súčasnosti hovorí plynule 20 jazykmi.

Dokážeme to všetci?

Otázkou je, ako sa hypergloti dokážu naučiť také množstvo jazykov? Dokážeme to všetci? Pravdou je, že sú možno len viac motivovaní, ako my. Keeley sa napríklad jazyky učil počas svojich ciest. Niekedy to bola otázka plávania alebo potopenia. Aj keď však niektorí z nás vynaložia všetku snahu, jazyk sa nie a nie naučiť. Keeley si však nemyslí, že úlohu tu zohráva len inteligencia, aj keď je dôležité mať dobré analytické schopnosti. Je potrebné brať do úvahy aj osobnosť. Myslí si, že ľudia, ktorí sa učia nový jazyk, na seba preberajú novú identitu, stávajú sa akýmisi chameleónmi.

Všetko začína v hlave

Psychológovia sa už dlhšie zaoberajú myšlienkou, že slová, ktoré vyslovujeme, sú prepojené s našou identitou. Je klišé, že vďaka francúzštine sme romantickejší, či vďaka taliančine vášnivejší. Každý jazyk sa však spája s istými kultúrnymi normami, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Mnoho štúdií dokazuje, že ľudia hovoriaci mnohými jazykmi prispôsobujú svoje správanie jazyku, ktorým práve hovoria.

Rôzne jazyky taktiež vyvolávajú rôzne spomienky, na čo prišiel aj Vladimir Nabokov počas písania svojej biografie. Rodený Rus sa knihu pokúšal najprv napísať v angličtine, zistil však, že spomienky si vybavoval oveľa náročnejšie, než keď písal v rodnom jazyku. Akonáhle začal dielo písať opäť, tentoraz však v ruštine, spomenul si na omnoho bohatšie detaily zo svojho života. Pôsobilo to takmer, ako keby jeho ruské a anglické „ja“ malo odlišnú minulosť.

Dôležité je stotožnenie sa s danou kultúrou

Odmietanie procesu premeny môže zabrániť tomu, aby sme si nový jazyk osvojili. Keeley vykonal výskum s čínskymi študentmi, ktorí sa učia po japonsky. Pýtal sa ich, či sa dokážu vžiť do kože niekoho iného a „kráčať v jeho topánkach“, alebo či dokážu na iných ľudí urobiť dojem a prispôsobiť sa názorovo skupine. Ukázalo sa, že tí, ktorí skórovali vysoko, dokázali hovoriť cudzím jazykom oveľa plynulejšie.

Ako je to možné? Je známe, že keď sa s niekým stotožňujeme, je oveľa jednoduchšie napodobniť jeho vystupovanie. Prebratá nová identita a spomienky spájajúce sa s novým jazykom môžu zabrániť tomu, aby sme si plietli pojmy z rôznych jazykov. Medzi jazykmi sa vybudujú neurálne bariéry. Aby sa jazyky neplietli, ale ostali aktívne, musí mať každý z nich v našom mozgu vytvorený akýsi „domov“. Nejde len o čas, ktorý učením sa jazyka strávite. Dôležitá je kvalitatívna stránka času a emócie.

Herec a polyglot Michael Levi Harris si myslí, že každý sa môže vžiť do novej kultúry. Dôležitá je podľa neho imitácia slov. Každý dokáže počúvať a opakovať, keď sa však učíte nový jazyk, pokojne preháňajte, podobne ako herci, keď sa učia novú rolu. Harris odporúča, aby sme sa sústredili aj na výraz tváre, ktorý môže byť kľúčový pri tvorbe zvuku.

Ako začať?

Väčšina polyglotov sa zhoduje v tom, že nie je potrebné byť hneď na začiatok príliš ambiciózny. Mnoho ľudí sa pokúša čo najskôr dosiahnuť úroveň jazyka, akou hovoria domáci, to ale nie je možné. Práve to často ľudí odrádza. Okrem toho tvrdia, že ideálne je učiť sa po malých častiach, napríklad 15 minút 4x denne. Aj keď ste príliš unavení na seriózne štúdium, krátke dialógy či počúvanie pesničky v danom jazyku vás nijak mimoriadne nezaťaží.

Koľko jazykov ovládate vy? Každou novou naučenou rečou sa nám otvára celkom nový svet.

Pozri aj: Viete rozprávať viac ako jedným jazykom? Vedci majú pre vás skvelé správy

bbc