Niektoré naše správanie si jednoducho nedokážeme vysvetliť. Prečo sa správame tak, ako sa správame? Čo nás k tomu vedie? Čo ovplyvňuje naše rozhodnutia? Všetko sú to veci, nad ktorými sa často zamýšľame, ale pravdepodobne len málokedy dostaneme odpoveď. Týchto 12 psychologických zistení by vám však mohlo pomôcť vysvetliť aspoň niečo z toho.
#1 Pluralistická ignorancia
„Nikto neverí, ale každý si myslí, že všetci veria.“ Alebo inými slovami, jednotliví členovia skupiny majú nejaký svoj názor a veria v určitú vec, ale myslia si, že všetci ostatní sú presvedčení o presnom opaku. Tento jav je známy ako „pluralistická ignorancia“ a vysvetľuje množstvo situácii, ktoré sa dejú v našom živote. Napríklad, keď sa profesor opýta triedy: „Máte nejaké otázky? Rozumiete tomu?“ V triede sa rozhostí ticho a nikto sa neprihlási, aj keď v skutočnosti tomu nikto nerozumie.
#2 Vonkajším prostredím sme ovplyvnení viac, než si myslíme
Možno sme presvedčení, že vonkajšie prostredie nemá takmer žiaden vplyv na naše rozhodnutia, ale práve opak je pravdou. Vedci uskutočnili experiment, kde si účastníci mali rozdeliť sumu 10 miliónov dolárov medzi seba a nejakého spoločníka. Keď účastníci sedeli v miestnosti s kufríkom, koženým obalom a luxusným plniacim perom, pravdepodobnosť, že si pre seba vydobyjú viac peňazí bola dvakrát väčšia, než keď sedeli v miestnosti s neutrálnymi predmetmi. Je to kvôli tomu, že naše činy sú vždy ovplyvňované hodnotami a vecami v našom prostredí.
#3 Efekt chameleóna
Vedci uskutočnili celú sériu experimentov, v rámci ktorých si potvrdili jednu vec: keď sa vyjadrujeme podobne alebo kopírujeme reč tela či gestá iného človeka, pravdepodobnosť, že nás bude mať radšej, je oveľa vyššia. Pretože celkovo máme radšej ľudí, ktorí konajú rovnako ako my.
#4 Myslíme si, že máme väčší vplyv na veci, než v skutočnosti máme
Predstavte si, že ste v obchode a stojíte v rade pri pokladni. Všimnete si dve veci, po prvé: to, že rada vedľa vás sa hýbe rýchlejšie a po druhé: to, že tá vaša rada sa v podstate nehýbe vôbec. V skutočnosti ste si však vôbec nevšimli, že aj napriek tomu stojíte pri pokladni bližšie vy. Je to kvôli tomu, že naša myseľ nadmerne zveličuje našu dôležitosť a dáva každému z nás falošný dojem, že máme vplyv na všetko, čo sa v živote deje.
#5 Keď pracujeme v skupinách, nie vždy rozmýšľame, čo naozaj robíme
Keď sme v skupine ľudí a máme danú úlohu, jediné, na čo sa zameriame, je jej splnenie. Akoby sme mali na očiach klapky a zatvárame myseľ pred novými informáciami, pretože vidíme pred sebou iba cieľ, ktorý musíme dosiahnuť. To, či ide o dobrú alebo zlú úlohu, je v takej situácii pre nás úplne irelevantné.
#6 Placebo efekt
Hádam jeden z najznámejších a najrozšírenejších efektov, ktorý funguje neustále. Ako ho najjednoduchšie vysvetliť? Vedci urobili experiment, kde dávali pacientom na prvý pohľad úplne rovnaké lieky. Ibaže polovica dostávala naozajstné liečivá, kým tá druhá iba náhrady – ktoré im v skutočnosti nemohli pomôcť. A čo sa stalo? Väčšina ľudí, ktorá užívala iba napodobeninu liekov by odprisahala, že sa vyliečila. A to všetko len kvôli tomu, že si mysleli, že konzumujú skutočné lieky.
#7 Správame sa lepšie, ak sa na nás pozerajú iní
Keď vieme, že nás niekto pozoruje, máme tendenciu správať sa oveľa lepšie. Napríklad upratovať po sebe v jedálni, umyť si ruky alebo rozprávať milšie. Je to kvôli tomu, že sa cítime byť pod „sociálnym tlakom“ a chceme sa pred ostatnými ukázať v čo najlepšom svetle.
#8 Haló efekt
Nastáva vtedy, keď predpokladáme, že ak sú ľudia dobrí v jednej veci, budú aj v druhej. Práve preto často pripisujeme atraktívnym ľuďom črty ako talent či inteligencia. Aj na to vedci uskutočnili experiment: dali účastníkom prečítať úryvok z knihy a ukázali im fotografiu autorky. Tá skupina, ktorá videla autorku ako atraktívnu, ohodnotila dielo omnoho vyššie a lepšie než skupina, ktorej bola ukázaná fotografia ničím nezaujímavej ženy.
#9 Efekt náhodného diváka
Alebo keď si myslíme, že niekto iný pomôže a my nemusíme. Dá sa to veľmi dobre pozorovať napríklad v situácii, keď ideme po ulici a vidíme, že niekto odpadne. Ak sme na ulici sami, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že tomu človeku pomôžeme, než keď je na ulici húf ľudí. Je to kvôli tomu, že v druhom prípade sa každý bude spoliehať na to, že pomôže ten druhý a v konečnom dôsledku nikto neurobí nič.
#10 Vodí sa nám lepšie, ak na nás majú ľudia vyššie nároky
Rôzne výskumy ukazujú, že napríklad očakávania učiteľov ohľadom schopnosti žiakov môžu ovplyvniť výkonnosť týchto študentov. Učiteľom bol rozdaný zoznam žiakov, ktorí písali test a tiež dostali informácie, aké dosiahli výsledky. Tie však boli len vymyslené, no to učitelia nevedeli. Potom išli písať tento test znova a učitelia očakávali od tých žiakov, ktorí už raz dosiahli dobré výsledky, že to takto bude aj v tomto prípade. A to sa aj podarilo. Prečo? Pretože učitelia sa snažili viac podporiť a pozitívne naladiť tých študentov, od ktorých spomínané dobré výsledky očakávali. Keď sa nad tým celým zamyslíte, tak zistíte, že to funguje nielen v školstve, ale takmer všade a robíte to aj vy sami.
#11 Ľudí si spájame so slovami, ktoré používajú
Je to zaujímavé, ale to, ako sa človek vyjadruje, si veľakrát spájame s tým, aký je. Teda keď človek bude používať na druhých slová ako: hlúpy, škaredý a podobné, tak presne za takého ho budeme my považovať. Samozrejme to funguje aj pri pozitívnych slovách. Už len z toho dôvodu by sme mali byť opatrnejší, čo vyslovíme.
#12 Zakázané ovocie chutí najlepšie
A je to čistá pravda. Kým nejakú vec nemôžeme mať, nadchýna nás a sme z nej celý unesení. Keď ju už však potom máme, akoby nás prestala baviť. My, ľudia, sme už raz takí.
thisisinsider
Nahlásiť chybu v článku