Často je však opomínané, ako často boli nebezpečné výrobky zamerané na ženskú časť populácie. Prezentovali sa ako zdravé a skrášľovacie. Tomuto problému sa ľudia začali aktívnejšie venovať až v 20. storočí. A napriek tomu, že často považujeme túto záležitosť za súčasť dávnej minulosti, je alarmujúce, koľko nebezpečných produktov sa dostáva na trh aj dnes.

Je očividné, že mnohé výrobky majú nepríjemné vedľajšie účinky, ani to však nestačí na to, aby sa prestali znova a znova objavovať v obchodoch, akurát vždy s iným obalom. K určitému pokroku však za posledných sto rokov predsa len došlo. V 20. storočí sa upravili pravidlá týkajúce sa testovania výrobkov aj toho, aké ingrediencie majú obsahovať. Ako sa mení doba a postoj k ženám, menia sa aj riziká týkajúce sa výrobkov označených ako skrášľujúce a uzdravujúce.

Výplachy pohlavných orgánov horľavými chemikáliami

Ak by ste si mysleli, že „zdravé“ výrobky, ktoré spôsobujú popáleniny sú už históriou, ste na veľkom omyle. Fenomén vyplachovania je témou, ktorou sa zaoberajú mnohí lekári aj dnes a tvrdia, že je to nielen nepotrebné, ale aj škodlivé pre prirodzené prostredie v ženských orgánoch.

V 20. storočí bola táto metóda mimoriadne podporovaná marketingom, a to do takej miery, že muži sa odmietali milovať so ženami, ktoré nevykonávali vyplachovanie na pravidelnej báze. V tých časoch bolo považované aj za efektívnu antikoncepčnú metódu. Samozrejme, ako antikoncepcia výplachy neboli vôbec účinné, ba čo viac, boli nebezpečné. V roku 1953 bol na trhu najrozšírenejším produktom na vyplachovanie ženských orgánov Lysol, ktorý však mohol spôsobovať závažné popáleniny, ba až smrť. Napriek tomu, že moderné prostriedky popáleniny nespôsobujú, taktiež nie sú práve najprospešnejšie.

Barbituráty

Už od 19. storočia zahŕňali prostriedky na uľavenie od bolesti pre ženy mnoho chémie a sedatív. Používali sa na rôzne problémy počnúc hystériou, pôrodnými bolesťami, „nervovými problémami“ či menštruačnými bolesťami. Ženám sa spočiatku odporúčalo laudanum, čo je kombinácia ópia a alkoholu, neskôr sa však presedlalo na barbituráty.

Od roku 1903 bol na trhu dostupný Veronal, najznámejší barbiturát, a užívali ho aj osobnosti ako napríklad Virginia Woolf. Veronal mal pomáhať k lepšiemu spánku a uľaveniu od podráždených nervov, čo boli problémy, ktoré sa pripisovali najmä ženám. Na čo sa nebral ohľad bolo to, že Veronal bol vysoko návykový.

S postupom času sa farmaceutický priemysel stával menej rodovo zameraným, avšak stále sa objavovali na trhu lieky, ako napríklad Válium, ktoré sa označovalo ako „Mamičkin malý pomocník“.

Ženské cigarety

Tabakový priemysel si v 20. storočí všimol, že ženy s cigaretou v ruke sa v tom čase považovali skôr za menej spôsobilé a fajčenie sa pripisovalo nižším spoločenským triedam a ľuďom s pochybnou morálkou. Spoločnosť Lucky Strike preto prišla s nápadom zamerať ich produkt viac na ženskú populáciu.

Prezentovali cigarety ako prostriedok, ktorý mal pomáhať pri chudnutí a potláčaní apetítu. Z fajčenia sa razom stalo niečo elegantné, objavovalo sa vo filmoch a často fajčili aj veľké hviezdy. Okrem iného mali cigarety symbolizovať aj slobodu žien, čoho sa chytili sufražetky. Tie sa snažili ukázať, že ženy môžu fajčiť na verejnosti práve tak, ako to robia muži. Výsledkom bol triumf. Nie pre feminizmus, ale pre marketing.

Olovené pokrývky na bradavky

Tieto pokrývky boli jednou z najzvláštnejších vecí pre ženy, aké kedy kolovali na trhu. Mali slúžiť na ochranu bradaviek pred podráždením a popraskaním počas dojčenia. Až v 20. storočí sa prišlo na to, aké škodlivé účinky môže olovo mať. V roku 1930 sa však ešte verilo, že pokrývky nielenže ochránia bradavku, ale aj mlieko, ktoré sa nazhromaždí v pokrývke, ju pomôže vyliečiť. Napriek tomu, že pokrývky údajne nemali byť škodlivé pre deti, matkám sa odporúčalo, aby si pred dojčením umyli z pŕs možné zvyšky olova. Nanešťastie, následky boli pre deti fatálne a v roku 1930 sa výrobok stiahol z predaja.

Oslepujúca farba na riasy

V 1930 boli výrazné mihalnice mimoriadne populárne. Vo veľkom sa preto využívala farba na mihalnice, ktorá ich mala zvýrazniť. Ukázalo sa však, že populárna značka anilínového farbiva Lash Lure obsahovala decht, ktorý v ojedinelých prípadoch mohol spôsobiť následkom prudkej alergickej reakcie oslepnutie.

Toxické bieliace krémy

V 19. storočí bieliace výrobky obsahovali takmer všetko, počnúc kyselinou karbolovou až po ortuť. Napriek tomu, že v súčasnosti krémy už neobsahujú kyselinu karbolovú ako hlavnú prísadu, stále to nie je práve najbezpečnejší výrobok. Toxické súčasti obsahu totiž stále môžu predstavovať nebezpečenstvo. Testy v roku 2010 dokázali, že ešte aj dnes tieto výrobky obsahujú dostatočné množstvo ortute na to, aby spôsobili závažné škody na tele. Hlavne v Afrike a ázijských krajinách sa bieliace prípravky tešia mimoriadnej popularite. To však nie je jediný problém. Firmy sa svoje produkty snažia predávať pomocou mimoriadne nevhodných sloganov, ako napríklad: „Vyhráte, len ak budete bieli“.

Pozri aj: Toto je 10 najšialenejších a najbizarnejších faktov o smrti a zomieraní z obdobia stredoveku

bustle