A ani vedci nemajú radi skoré ranné vstávanie. Zrejme preto vykonali výskum, ktorý tvrdí, že skorý budíček a začiatok práce ešte pred 10. hodinou ráno je pre človeka niečo ako moderný spôsob mučenia. Kedysi sa využívalo na mučenie napríklad topenie či divoká zver, dnes je to práca.

O toto zistenie sa zaslúžil doktor Paul Kelley, vedúci výskumník z Oxfordu. Pokiaľ nie ste vyslovene ranné vtáča, zrejme aj vy ste ráno zo vstávania a skorého začiatku pracovných hodín mierne mrzutí, ako väčšina pracujúcich, či študujúcich ľudí. Viete, prečo je to tak? Kelley zistil, že sa všetko môže prirodzené nastavenie nášho organizmu, našich biologických hodín, alebo tzv. cirkadiánny rytmus.

Naše biologické hodiny sú vopred geneticky naprogramované tak, aby fungovali v cykle, ktorý pomáha v regulácii aktivity nášho mozgu. Pomáha taktiež udržiavať v tele potrebnú hladinu energie, hormonálnu rovnováhu a upravuje aj našu percepciu času.

Nanešťastie, v priebehu druhej polovice osemnásteho storočia bol zavedený osem hodinový pracovný čas počas dňa tak, ako ho poznáme ešte aj dnes. A to z toho dôvodu, že bolo nutné maximalizovať výkonnosť v továrňach, ktoré fungovali 24 hodín denne sedem dní v týždni. Biznis je biznis, nebral sa ohľad na nejaké genetické nastavenie biologických hodín človeka.

Napriek snahám modernej spoločnosti, naše telo si bez ohľadu na biznis vytvorilo denný rytmus, ktorý súvisí s množstvom slnečného svetla na maximalizovanie našej výkonnosti. Práve to je dôvod, prečo si vedci myslia, že práca pred desiatou hodinou ráno je pre človeka jednoducho mučením. Kvôli nášmu cyrkadiánnemu rytmu je pre nás neprirodzené vstávať a začať pracovať ešte za tmy a končiť v práci, čo v škole a ísť spať tiež až po zotmení. A narúšanie rytmu biologických hodín má vážny dopad na rovnováhu tak tela, ako aj mysle.

Doktor Kelley sa na British Science Festival (Britský festival vedy) vyjadril, že sme spánkovo deprivovaná spoločnosť a tento problém sa týka všetkých krajín sveta. Každý pracujúci či študujúci človek týmto nedostatkom trpí, aj keď to nie je nutné.

Kelley teda prišiel s nápadom posunúť študentom v Británii na vymedzený čas vyučovanie z 8:30 na 10:00 a sledovať zmeny v ich správaní. Po istom čase, ktorý zahŕňal aj skúškové obdobie, sa dostavili pozitívne výsledky týkajúce sa mnohých aspektov. Zlepšila sa dochádzka, výrazne stúpla všeobecná výkonnosť a počas obdobia experimentu sa študentom dokonca aj zlepšili známky.

Výskumníci si myslia, že by stálo za to vyskúšať tento experiment aj v iných sociálnych prostrediach, vrátane pracovísk. Veria, že ak by sa posunul čas začiatku práce na neskôr, ľudia by prestali fungovať  ako unavení a prepracovaní zamestnanci, ktorých jedinou záchranou je káva, ale dokázali by byť prirodzene produktívni a viac sústredení v priebehu dňa.

Kelley tvrdí, že zamestnanci, ktorí nútia svojich zamestnancov začať prácu pred desiatou hodinou ráno, im spôsobujú fyzický aj psychický stres, ktorý má dlhodobé negatívne zdravotné následky. Ak by sa tento stres odstránil, svet by sa stal oveľa produktívnejším a šťastnejším miestom.

Brali by ste pracovný čas začínajúci až po desiatej? Najmä mladšie ročníky zrejme všetkými desiatimi, predpokladám však, že ľudia, ktorí majú deti zrejme majú isté výhrady. Napríklad, neskôr začať v práci znamená aj neskôr končiť, čo v tomto prípade znamená menej času s deťmi a nutnosť zaobstarať si niekoho, kto sa o ne po škole na chvíľku postará. Avšak v samotnej práci by sa toho zrejme stihlo viac, efektívnejšie a hlavne šťastnejšie.

Pozri aj: 7 ZNÁMOK TOHO, ŽE ĽUDIA OKOLO TEBA NIE SÚ INTROVERTI, NO V SKUTOČNOSTI IBA HANBLIVCI

psych.sk (Petra Sušaninová) truththeory.com