S najväčšou pravdepodobnosťou ste tento článok otvorili, aby ste skontrolovali, či v nadpise nie je chyba. Zničiť si svoj život? Kto by to už len chcel? Zrejme nikto — teda určite nie vedome a dobrovoľne. A napriek tomu to robí tak obrovské množstvo ľudí…
Robia totiž túto jednu vec, na ktorú upozornil aj portál Collective.
Komfortná zóna je stelesnením pohodlia
Poďme sa porozprávať o zóne komfortu a o tom, ako väčšina ľudí radšej zotrváva v pohodlí, než by mali čeliť nejakej výzve, ktorá by ich posunula ďalej. Svoju zónu komfortu považujú za akýsi svätý grál, to je ale obrovská chyba.
Vaša zóna pohodlia nie je žiaden raj. Je to väzenie.
Bráni vám objaviť váš plný potenciál a bráni vám dosiahnuť vaše sny. Ste príliš vystrašený na to, aby ste urobili skok do neznáma, aj keď nie ste úplne šťastný tam, kde práve ste. Stále sa ale presviedčate o tom, že je to to najlepšie miesto, kde môžete byť — len nech nemusíte spraviť nič preto, aby ste sa z neho pohli.
Nahovárate si, že ste dostatočne šťastný. Dostatočne úspešný. Dostatočne naplnený. Nechcete, aby sa veci zhoršili, a tak si doslova zahmlievate mozog a sami seba sa radšej ani len nepýtate, o koľko lepší by bol váš život, keby ste sa na nejaký čas vzdali svojho tak zbožňovaného pohodlia.
A tak sa pomaly vzdávate svojich snov. Prestávate snívať a vzdávate sa vecí, na ktorých v živote naozaj záleží. Začínate veriť tomu, že čokoľvek viac ako to, čo práve máte, je príliš dobré na to, aby to bolo realitou. Uspokojili ste sa s (pod)priemerom. A ani len nevidíte, aké to je hrozné, pretože v tejto zóne je 99 % ľudí, ktorými sa obklopujete.
Vaše očakávania majú byť vo hviezdach, nie pochované v špine
Ľudia majú tendenciu uspokojiť sa s prvou pohodlnou situáciou, ktorá nastane. Zostávajú v nešťastnom vzťahu, pretože na ňom už viac nemusia pracovať. Zostávajú v zlej práci, pretože je dosť priemerná na to, aby si kvôli nej nemuseli každý deň trhať vlasy.
Je to ale dosť? Nie. Pretože tolelrovateľné nie je výnimočné.
Nemýľte si pohodlie s osudom. Áno, v zóne komfortu sa cítite skvele. Nemusíte tu nič riešiť, všetko tak dobre poznáte. Je to tak pohodlné. Oveľa viac ako niečo, kde je všetko nové a neisté. A vám sa podarilo presvedčiť samého seba, že toto je ono. Že takto vyzerá šťastie.
Nahovárate si, že všetko je dobré presne tak, ako to je — aj keď vo svojom vnútri neustále cítite nepokoj, ktorý ste tak skvele naučili skrývať aj sám pred sebou. Na problémy s bolesťami hlavy, brucha či žalúdka si hovoríte, že je to predsa normálne — každý je dnes v strese. Niekde vo svojom vnútri ale viete, čo sa deje.
Vaša bezduchá a nikam nevedúca rutina si pýta svoju daň. Hlboko vo svojom srdci totiž viete, že tento život je hrozný. Že tam vonku existuje celá galaxia možností a zážitkov, o ktoré sa oberáte. A kvôli čomu? Len kvôli lenivosti a zdanlivému pocitu pohodlia.
Áno, zmena je desivá. Hrať to na istotu je oveľa jednoduchšie. Nakoniec — nie ste včerajší. Mimo zóny komfortu ste už boli mnohokrát. Riešili ste problémy, plakali ste, trpeli ste. A potom prišlo toto. Pokoj. Veci sú dnes oveľa lepšie ako vtedy. Preto predpokladáte, že ste dosiahli svoj vrchol — že lepšie to byť nemôže. To, že sa cítite pohodlne ale neznamená, že ste šťastný.
Pamätajte, je v poriadku zotrvať v zóne komfortu na pár dní a od všetkého si vydýchnuť. Nevytvorte si v nej ale svoj domov. Nechcite si na svoje pohodlie a na svoju rutinu zvyknúť natoľko, že radšej onemiete, len aby ste si nemuseli odpovedať na otázku, či je toto skutočné šťastie.
Nahlásiť chybu v článku