Už sa vám niekedy stalo, že ste zaspávali, nakupovali alebo robili akúkoľvek inú bežnú činnosť a zrazu, z ničoho nič ste si spomenuli na nejakú trápnu situáciu z vášho života? Možno to bolo o tom, ako sa vám v siedmej triede zdvihla sukňa a všetci sa smiali, alebo o tom, ako ste pred pár dňami povedali čašníčke v reštaurácii “Aj vám“, keď vám popriala dobrú chuť k obedu. Vedzte však, že nie ste sami. Takéto náhodné spomienky trápnych chvíľ sú podľa odborníkov úplne bežné.

Aj keď by mnoho ľudí už najradšej nikdy v živote nechcelo zažiť žiadnu z takýchto trápnych situácii, kvôli ktorým sa červenajú ešte minimálne tri dni, psychológovia tvrdia, že predsa len je to na niečo dobré.

Trápne situácie nám umožňujú rásť

Podľa nich sú totiž rozpaky považované za emócie, ktoré si uvedomujeme. Jednoducho povedané, pomáhajú nám preskúmať naše správanie, rovnako ako aj správanie sa v sociálnych situáciách či myšlienky, a umožňujú nám osobnostný rast. Dokonca, podľa štúdie Forbes z roku 2012, ľudia, ktorí sa ľahko dokážu dostať do rozpakov, pôsobia dôveryhodnejšie než ostatní. Navyše, červenanie sa vyvoláva u ostatných voči nám sympatie.

Prečo si ale stále spomenieme na niečo trápne z nášho života?

Aj napriek tomu všetkému, na všetko trápne, čo sa nám kedy stalo, by sme najradšej zabudli. Myšlienky o trápnych zážitkoch môžu byť znakom depresie či úzkosti, lenže rovnako tak môžu byť súčasťou obyčajného, každodenného života. Psychológovia taktiež tvrdia, že premýšľanie o týchto trápnych situáciách je „zdravé a normálne”, no ak je pričasté, môže byť znamením toho, že musíte vylepšiť svoje sociálne správanie.

Ako to využiť vo svoj prospech?

Trik spočíva v tom, že sa nesmiete dostať do nekonečnej špirály hanby, ktorá neprináša žiadnu pozitívnu zmenu. Trápna myšlienka môže v skutočnosti poukazovať na niečo, čo môžete zmeniť či vylepšiť a už iba z tohto dôvodu by ste sa jej nemali báť. Práve naopak, skúste sa z nej poučiť a aj vďaka trápnosti sa stať lepším.

Veda ukazuje, že náš mozog je náchylnejší k tomu, aby premýšľal skôr negatívne než pozitívne, no pokiaľ si budete uvedomovať túto skutočnosť, máte vyhrané. Trápne spomienky môžu byť ponižujúce, to rozhodne áno. Ale ak sa z nich poučíte, môžete sa presne takýmto chvíľam vyhnúť v budúcnosti.

Kedy sa to však stáva nezdravým?

Ako už bolo povedané, spomínanie na predchádzajúce trápne udalosti môže byť taktiež znakom depresie či úzkosti. Významne totiž ovplyvňuje náš každodenný život, nenechá nás pokojnými, a nielenže to nevedie k ničomu dobrému, oberá nás to aj o posledné zbytky energie. Vtedy to už naozaj nie je zdravé.

Našťastie, dá sa na tom pracovať, aby to bolo lepšie. Je dôležité rozumieť svojim myšlienkam, odpozorovať, čo je ich spúšťačom a následne sa vyhýbať situáciám, ktoré túto lavínu odštartujú. Taktiež je v poriadku vyhľadať odbornú pomoc, ak treba.

Povedané v stručnosti, spomínanie na trápne chvíle je úplne normálnym a nevyhnutným javom každodenného života. Môže to viesť k tomu, aby sme urobili pozitívne zmeny a zlepšili tak naše bytie. Takže nech už hanba bude akákoľvek veľká, teraz už viete, že je to vlastne na niečo dobré.

Pozri aj:

Pravidlo 40 %: Všetko je v hlave. Keď cítite, že už nevládzete, v skutočnosti ste…

bustle