Aj keď sa psychológia ako veda začala rozvíjať už dávno predtým, jej moderné dejiny sa začali písať, až keď ju v roku 1879 založil Wilhelm Wundt. Dlho bola súčasťou medicíny a iných vedných odborov. Prvé zmienky o psychických chorobách nájdeme ešte v období pred naším letopočtom, veď depresiu poznali už starovekí Egypťania. Ani v stredoveku psychológia neušla pozornosti učencov. Lekár Avicenna už v 11. storočí tvrdil, že existuje spojenie medzi emóciami a fyziologickými reakciami ľudského tela.

Dlhé storočia bola psychológia súčasťou psychiatrie, čo sa začalo meniť v 19. storočí. Vtedy vznikali prvé práce, ktoré neskôr podmienili búrlivý rozmach tejto relatívne mladej vednej disciplíny. To, ako rástla a ako sa vyvíjala a vyvíja aj v dnešnej dobe, môžete zistiť v nasledujúcom prehľade.

Dôležité udalosti 19. storočia

V tomto období bola psychológia formovaná hlavne ako empirická veda. Od teórii sa prešlo k praxi. Aj keď za zlomový rok považujeme rok 1879, teoretické práce vznikali už pár desaťročí predtým. Medzi významné medzníky patria tieto udalosti:

• 1879 – Wilhelm Wundt založil na univerzite v Lipsku prvé experimentálne laboratórium venované psychológii. Táto udalosť sa považuje za východiskový bod psychológie ako samostatnej vedy.

• 1883 – Stanley Hall otvára na univerzite Johna Hopkinsa prvé experimentálne psychologické laboratórium v USA.
• 1885 – Herman Ebbinghaus publikuje svoje významné dielo O pamäti, v ktorom opisuje svoje experimenty o učení a pamäti.
• 1886 – Sigmund Freud začal pacientom ponúkať terapiu.
• 1888 – James McKeen Cattell sa stal prvým profesorom psychológie na pennsylvánskej univerzite. Čoskoro publikuje výsledky mentálnych testov a meraní, ktoré sú predzvesťou psychologického merania.

• 1890 – William James publikuje Zásady psychológie. Sir Francis Galton vytvára korelačné techniky na lepšie pochopenie vzťahov medzi premennými v štúdiách inteligencie.
• 1892 – Stanley Hall zakladá Americkú psychologickú asociáciu (APA), ktorá má v tom čase 42 členov.
• 1895 – Alfred Binet zakladé prvé psychologické laboratórium venované psychodiagnostike.

Čo sa stalo v rokoch 1900 až 1950?

Prvá polovica 20.storočia právom patrí dvom významným psychológom – Freudovi a Jungovi. Okrem toho, vývoj psychológie výrazne poznačili svetové vojny, ktoré v tejto vede stimulovali rozvoj diagnostických nástrojov. Kľúčové udalosti tohto obdobia sú:

• 1900 – Sigmund Freud publikuje svoje najvýznamnejšie dielo Interpretácia snov.

• 1905 – Alfred Binet predstavuje prvý test inteligencie.
• 1906 – Ivan P. Pavlov publikuje svoje zistenia o klasickom podmieňovaní, ku ktorým sa dopracoval vďaka experimentom s kŕmením psov.
• 1907 – Carl G. Jung publikuje knihu Psychológia demencie Praecox, choroby, ktorú dnes poznáme pod názvom schizofrénia.

• 1912 – Edward Thorndike prichádza s prácou o operačnom podmieňovaní. Max Wertheimer rozvíja nový psychologický smer – Gestalt psychológiu.
• 1913 – Carl G. Jung sa začína odchyľovať od názorov freudovcov a rozvíja svoje vlastné teórie, z ktorých neskôr vzniká analytická psychológia. V tomto istom roku John B. Watson publikuje vedecké štúdie, v ktorých prináša nový behavioristický pohľad na psychológiu.
• 1920 – Watson a Rosalie Rayner uverejňujú (ne)slávny výskum o klasickom podmieňovaní strachu, ktorý sa stal známy ako Malý Albert.
• 1932 – Jean Piaget vydáva dôležité dielo Morálne usudzovanie detí, ktoré sa zapísalo veľkými písmenami do do dejín vývinovej psychológie.
• 1942 – Carl Rogers rozvíja prístup zameraný na človeka (PCA) v ktorom akcentuje vzájomný rešpekt, akceptáciu a empatiu.

Medzníky druhej polovice 20. storočia

Veľký rozmach v psychológii nasledovalo akési vytriezvenie, a hoci aj v tomto období vznikali svetoznáme psychologické teórie, väčší dôraz sa kládol na štandardizáciu psychických porúch a vývoj diagnostických metód. Najdôležitejšie míľniky tohto polstoročia:

• 1952 – Americká psychologická asociácia vydáva prvý diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, neskôr známy pod skratkou DSM.
• 1954 – Abraham Maslow publikuje prácu Motivácia a osobnosť, v ktorej opisuje svoju teóriu hierarchie potrieb. Je zakladateľom humanistickej psychológie.
• 1963 – Albert Bandura opisuje koncept učenia pozorovaním, ktorým vysvetľuje vývin osobnosti.
• 1974 – Stanley Milgram publikuje Štúdiu poslušnosti autorite, ktorá sa rýchlo stala slávnou no i spornou pre jej desivé zistenia.

• 1990 – Noam Chomsky uverejňuje svoje práce o vývoji, osvojovaní si a používaní jazyka.
• 1994 – APA vydáva 4. revíziu diagnosticko – štatistického manuálu (DSM).

A čo 21. storočie?

Prvé dve desaťročia tretieho tisícročia sa nesú v znamení rozvoja neuropsychológie, ktorá pomáha lepšie pochopiť súvislosti fungovania ľudského mozgu. Veľkým prínosom sú aj nové poznatky v genetike, ktoré objasňujú, ako sa duševné poruchy prenášajú z rodičov na deti. Mali by ste vedieť najmä o týchto veciach:

• 2000 – Genetici pokročili v mapovaní ľudských génov a izolovali jednotlivé chromozómy, ktoré sú zodpovedné za duševné dysfunkcie a poruchy.
• 2002 – Steven Pinker publikuje knihu The Blank Slate, v ktorej argumentuje proti názoru, že človek je pri narodení ako nepopísaná tabuľa (tabula rasa). V tomto roku získava psychológ Daniel Kahneman Nobelovu cenu za ekonomiku, konkrétne za svoj výskum týkajúci sa toho, ako sa ľudia rozhodujú pri neistote.

• 2010 – Simon LeVay prichádza s názorom, že sexuálna orientácia vychádza z prenatálnej diferenciácie v mozgu.
• 2013 – Vychádza DSM-V, teda piata revízia diagnosticko-štatistického manuálu, v ktorom APA odstránila homosexualitu zo zoznamu duševných chorôb.
• 2014 – John O’Keefe, May-Britt Moser a Edvard Moser získali Nobelovu cenu za objavenie buniek, ktoré tvoria systém určovania polohy v pamäťovom kľúči mozgu.

Samozrejme, že tých medzníkov a významných udalostí je ešte oveľa viac, no my sme sa snažili vytvoriť vám stručný prehľad vystihujúci to najdôležitejšie.

Pozri aj: Najkurióznejšie prípadové štúdie Sigmunda Freuda: Malý Hans

verywellmind