Autorom experimentu, ktorý sa dočkal aj sfilmovania, bol Philip. G. Zimbardo. Jeho cieľom bolo zistiť, ako sa mení správanie človeka pod vplyvom moci. Experiment sa však nepekne zvrtol a z etických dôvodov musel byť predčasne ukončený.

Autorom tejto štúdie je Walter Mischel zo Stanfordu. Jeho cieľom bolo zistiť, do akej miery sú deti schopné odložiť okamžité uspokojenie. Dal im na výber dve možnosti, zjesť cukríky marshmallow neskôr a dostať ich viac alebo ich zjesť hneď, ale menej.

Cieľom experimentu s malým Albertom bolo zistiť, či je možné u detí generalizovať strach. Autor štúdie, John Watson, dokázal, že to možné je. Prinútil malého Alberta báť sa nielen potkanov, ale následne všetkého, čo bolo biele a chlpaté.

Hoflingov nemocničný experiment sa týkal sestier a lekárov a jeho podstatou bolo testovanie konformity. Cieľom experimentu bolo zistiť, či zdravotné sestry podajú pacientom na lekárov príkaz nevhodnú dávku lieku aj keď vedia, že to nie je správne a môžu pacientovi ublížiť.

Miglramov experiment patrí medzi tie najslávnejšie psychologické experimenty a preslávil sa nielen výsledkami, ale aj neetickosťou. Týka sa oblasti sociálnej psychológie a jeho cieľom bolo zistiť, kam až sú schopní ľudia zájsť, len aby splnili príkaz vydaný autoritou.

Aschov experiment sa týkal konformity a dokázal, že ľudia sa prispôsobia väčšine aj v prípade, ak sú si istí, že majú pravdu. Nechcú totiž vytŕčať z davu a byť považovaní za "iných".

Debata o tom, či človeka viac ovplyvňuje výchova alebo dedičnosť, trvá už desaťročia. Albert Bandura trval na tom, že rôznym druhom správania sa človek učí už od detstva, a to imitáciou toho, čo robia dospelí.

Millerovo magické číslo 7+/-2 sa týka pamäti. Experimentmi totiž zistil, že človek je schopný v pracovnej pamäti udržať v priemere práve toľko čísel či objektov.

Experimenty Ivana Pavlova patria medzi tie, ktoré pomohli položiť základy psychológie, ako ju poznáme dnes. Skúmal vznik reflexov, a to za pomoci psov. Za svoje výskumy dokonca získal Nobelovu cenu.

Prípad Kitty Genovese otriasol svetom ešte v roku 1964. Nebol to experiment, Kitty bola skutočne brutálne zavraždená, no vedcov správanie ľudí zaujalo natoľko, že sa ním rozhodli bližšie zaoberať. Vraždu mladej dievčiny na vlastné oči videlo najmenej 40 svedkov, no ani jeden nezakročil, ani sa jej nepokúsil pomôcť. Prípad Kitty Genovese teda dokazuje, že ak je človek súčasťou prizerajúceho sa davu, je len malá pravdepodobnosť, že z neho vystúpi a trpiacemu pomôže. Dnes sa tomuto javu hovorí "bystander efekt".