O väčšine spánkových porúch ste už zrejme počuli. Možno ste aj sami zažili spánkové apnoe, námesačnosť, hovorenie zo spánku, škrípanie zubami (bruxizmus), narkolepsiu či spánkovú paralýzu. Existuje však množstvo ďalších, menej zvyčajných porúch, o ktorých tak často nepočujeme.

Keď si myslíte, že ste nespali

Občas sa to stalo už každému z nás. Ľahnete si po náročnom dni do postele a máte pocit, že neprešlo ani pár minút a už vám zvoní budík. Niekedy dokonca môžeme byť presvedčení o tom, že sme nespali vôbec. Tomuto stavu sa hovorí paradoxná insomnia. Ľudia trpiaci týmto ochorením tvrdia, že spia veľmi zle, alebo nespia vôbec, keď sa však podrobia spánkovým testom v laboratóriu, ukáže sa, že spia celkom normálne. Nedokážu však svoj spánok reálne ohodnotiť.

Paradoxná insomnia sa vyskytuje väčšinou u mužov v mladom a strednom veku a môže viesť k vzniku úzkostí a depresie. Ochorenie je možné odstrániť liekmi alebo behaviorálnou terapiou.

Bolestivá erekcia

Erekcia je u mužov počas spánku bežným javom, niektorých však môže poriadne potrápiť. Bolestivá erekcia postihuje mužov v strednom a staršom veku najmä počas REM fázy spánku. Muži sa často sťažujú na to, že ich bolestivá čiastočná, alebo úplná erekcia prebudila zo spánku napriek tomu, že počas dňa sú úplne v poriadku.

Ak sa tento problém včas nerieši, môže viesť k úzkostiam, podráždenosti a nespavosti. Časom sa ochorenie väčšinou zhoršuje a lekárom sa doteraz nepodarilo objaviť na sto percent fungujúcu liečbu, aj keď medikácia môže niektorým pacientom pomôcť.

Spíte krátko alebo dlho?

Dospelý človek potrebuje v priemere sedem až osem hodín kvalitného spánku, aby dokázal cez deň normálne fungovať. Niektorým však postačí päť hodín spánku na to, aby sa cítili oddýchnuto, iní zas potrebujú až desať hodín. Tí, čo potrebujú spať dlhšie, dokážu v pracovný deň fungovať aj po deviatich hodinách spánku, cez víkendy a voľné dni však dokážu prespať až 12-15 hodín denne.

Štúdie ukazujú, že väčšina týchto spáčov sú muži a tvoria len dve percentá populácie. Aj keď po fyzickej stránke sú väčšinou v poriadku, vyspávanie u nich môže spôsobiť úzkosť a depresiu.

Naopak, tí, ktorým postačí menej spánku, väčšinou nevyužívajú na dospávanie ani víkendy a držia sa svojich piatich hodín. Obe skupiny ľudí tvoria dva extrémne póly toho, čo je považované za normálny spánok. Obe poruchy sú zriedkavé, ak sa však vyskytujú v rodine, je možné, že ich zdedíte.

Kataplexia

Stalo sa vám už niekedy, že ste sa tak veľmi smiali, alebo vás niečo tak veľmi vydesilo, že ste sa nedokázali ani pohnúť? Väčšina ľudí zrejme nie, tí, ktorí trpia kataplexiou však vedia, o čom je reč. Ak osoba trpiaca kataplexiou zažije nejakú silnú emóciu, či už radosť alebo strach, stratí svalový tonus a upadne do stavu, ktorý môže pripomínať spánok. Najčastejším spúšťačom záchvatov kataplexie je smiech.

Existujú rôzne formy tohto ochorenia, od miernej svalovej slabosti až po úplný kolaps. Mnoho ľudí trpiacich narkolepsiou (záchvatmi spánku) môže trpieť zároveň aj kataplexiou. Kým osoba s kataplexiou stratí schopnosť pohybu, jedinec, ktorý má zároveň narkolepsiu väčšinou aj zaspí. Záchvaty trvajú zvyčajne niekoľko minút a je možné mierniť príznaky liekmi.

Nočné vyjedanie chladničky

Každý z nás sa občas vyberie na nájazd do chladničky, u týchto ľudí je to však o niečo extrémnejšie. Ľudia trpiaci ochorením s názvom NSRED si nie sú vedomí toho, že niečo v noci jedli. Dokonca sa nemusia obmedzovať len na jedlo. Skonzumujú všetko dostupné, varené jedlo, surové jedlo, nápoje, lepidlo, drevo či ohorky z cigariet. Nie je ničím výnimočným, ak sa počas takéhoto nájazdu porania a zanechajú po sebe neporiadok.

Väčšina jedincov s NSRED trpí obezitou. U niektorých ľudí zaberá liečba medikamentmi, nie však u každého. Chorobu môžu vyvolať niektoré lieky, ako napríklad Ambien, ale aj nadmerný stres a zvýšená záťaž, či užívanie návykových látok.

Neustále v pohybe

Pre rodiča môže byť veľmi ťažké vidieť svoje dieťa, ako si búcha hlavu o matrac alebo postieľku v snahe zaspať. Ak dieťa trpí poruchou zvanou rhythmic movement disorder, v skratke RMD, môže si udierať hlavu, kývať celým telom alebo hlavou, či vydávať zvuky predtým, než zaspí. Okrem toho sa však môže pohyb objaviť aj vo fáze, keď je dieťa už v hlbokom spánku.

Väčšinou sa pohyb vyskytuje, keď dieťa leží na chrbte, na bruchu, ale môže pri tom aj sedieť. Ľudia trpiaci RMD často trpia zároveň autizmom či poruchami vývinu. Ochorenie sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek veku, zvyčajne však postihuje deti a vekom sa stráca, takže liečba nie je nutná. Vhodné je však zabezpečiť miesto spánku tak, aby si dieťa nemohlo ublížiť.

Hypnagogické pohyby

Poznáte ten pocit, keď už takmer spíte a zrazu sa preberiete na nepríjemný pocit, že padáte, alebo vami zrazu šklbne? Aj keď väčšinou nejde o nič vážne, pre niektorých ľudí to môže byť mimoriadne nepríjemná skúsenosť, ktorá vyvoláva úzkosti a bráni osobe opäť zaspať zo strachu, že sa situácia zopakuje.

Takýto zážitok uvádza 60 až 70 percent ľudí, náchylnejší sú však tí, ktorí v nadmernom množstve užívajú kofeín, sú vystavení nadmernému stresu a nemajú pravidelný spánok. Porucha si väčšinou nevyžaduje žiadnu liečbu. Odporúča sa však eliminovať stres, znížiť dávky kofeínu a dopriať si kvalitný spánok. Vedcom ešte stále nie je celkom jasné, čo tieto zášklby spôsobuje, môžu však byť počiatkom vážnejšieho ochorenia, ako napríklad spánkového apnoe.

Spánková porucha závislá od alkoholu

Pohárik alebo dva sú občas dobrým liekom na to, ak nedokážeme zaspať, niektorí to však ženú do extrémov. Ak jedinec užíva alkohol ako sedatívum pred spaním neustále viac než mesiac, trpí poruchou spánku závislou od alkoholu. Mnoho ľudí ju spája s alkoholizmom, ten však nie je príčinou. Spánková porucha však môže viesť k alkoholizmu.

Postupom času sa totiž zvyšuje dávka potrebná na to, aby jedinec zaspal. Ak si pred spánkom nedopraje alkohol, sťažuje sa na príznaky podobné abstinenčným, ako je napríklad nadmerné potenie, bolesti hlavy či dehydratácia. Okrem toho však pre nich môže byť veľmi náročné bez pohárika vôbec zaspať.

Kedy chodíte spať?

Všetci sme iní a chodíme spať vtedy, keď nám to vyhovuje najviac, alebo sme k tomu nútení kvôli rannému vstávaniu do práce. Vedeli ste však, že teenageri a naši starí rodičia majú biologické hodiny nastavené trochu ináč? Teenageri väčšinou pociťujú potrebu ísť spať neskôr a starí rodičia naopak, o niečo skôr. Čo sa teenagerov týka, ak ich pošlete do postele skôr, môžu mať problém zaspať a ráno zase vstať. To zažil asi každý, kto sa teenagera pokúšal dostať z postele o šiestej ráno. Navyše, doba mobilov spôsobila, že mladí sú hore ešte dlhšie a na ďalší deň nedokážu adekvátne fungovať, sú unavení a podráždení. Ľuďom, ktorí sú radi dlho hore a ráno si radšej pospia, hovoríme aj nočné sovy.

Do druhej skupiny patria väčšinou jedinci starší ako 60 rokov. Do postele odchádzajú už medzi 6 a 8 hodinou večer a mnohí vstávajú skôr, než vyjde slnko, väčšinou okolo piatej ráno. Takýmto jedincom sa hovorí, že sú ranné vtáčatá.

Centrálne spánkové apnoe

Väčšina ľudí s apnoe má obštruktívnu formu tohto ochorenia a vyskytuje sa v prípade, ak sú z nejakého dôvodu zablokované dýchacie cesty. Pri centrálnom apnoe mozog jednoducho nevyšle do tela signál, aby dýchalo a človek ako keby zadržiaval dych.

Apnoe sa väčšinou vyskytuje po úrazoch hlavy, obličiek či ochoreniach srdca, môže sa však vyskytnúť aj ako následok užívania liekov proti bolesti či drog. Jedinci trpiaci týmto ochorením musia byť väčšinou počas spánku pripojený na ventilačné prístroje, ktoré pomáhajú regulovať dýchanie. Obe formy apnoe sú mimoriadne nebezpečné a často sa spájajú s obezitou, cukrovkou, porážkou a infarktom.

Pozri aj: Porucha spánku, ktorá spôsobuje, že ľudia halucinujú vlastnú smrť. Zoznámte sa s narkolepsiou

listverse