Diogenes zo Sinópy spravil niečo veľmi náročné, na čo by väčšina z nás nemala guráž, a to, že žil podľa svojho presvedčenia a úplne mimo spoločenských konvencii. Vďaka svojmu netradičnému humoru a správaniu sa však cestou nahneval a pobúril, ale aj inšpiroval a ovplyvnil mnohých. No a či teda bol čistý flegmatik a povýšenecký chrapúň, čo by si pre zábavu aj hlavu odťal, alebo naopak silne presvedčený človek s dobrým humorom, ktorý neveril na vykonštruované nezmysly, ostáva na vašom osobnom uvážení. Tak či tak, jeho činy a trefné prehlásenia vás aspoň pobavia a však koniec koncov, pochádza z filozofickej školy, z ktorej pochádza aj dnešné slovo cynik. A aj keď sú jeho spisy stratené, anekdoty o jeho živote a činoch sa rozprávajú dodnes.

Pre začiatok si skúste predstaviť takúto situáciu: Ležíte si niekde na slniečku a užívate si pekný, pokojný deň. Odrazu k vám z ničoho nič príde niekto veľmi vplyvný a ponúkne vám, že pre vás zariadi hocičo, o čo si požiadate. Čo by ste mu odpovedali? Presne toto sa vraj stalo gréckemu filozofovi menom Diogenes zo Sinópy, často prezývaný aj Diogenes Cynik a stal sa z toho celkom úsmevný príbeh, ktorým sa preslávil a pekne vystihuje jeho postoj k svetu.

K tomuto obstarožnému, bosému mužovi v skromnom oblečení pristúpil Alexander Veľký, ktorý o tohto zvláštneho filozofa prejavoval záujem a už dávno ho chcel spoznať. Po predstavení sa položil Diogenovi otázku, či mu môže preukázať nejakú láskavosť. Diogenes úplne pokojne a nezaujato odvetil: „Áno, odstúp mi zo slnka.“

Takýmto spôsobom spravil v tej dobe veľmi riskantnú vec – verejne ponížil mocného vládcu. Alexander Veľký sa ale vôbec neurazil. Práve naopak, na základe svojich viacerých rozhovorov s Diogenom sa vyjadril, že ak by nebol Alexandrom Veľkým, chcel by byť Diogenom zo Sinópy.

Toto však jednoznačne nebolo jedinýkrát, kedy Diogenes povedal či urobil niečo podobne kontroverzné. Diogenes sa preslávil tým, že to bol pán provokatér, bez servítky pred ústami, veľmi rýchly, trefný a so zvláštnym humorom.

Diogenes žil v extrémnej chudobe, ktorú považoval za veľkú cnosť. Výrazne pohŕdal spoločenskými konvenciami a tradičnými záležitosťami života. Platón Diogenovi dokonca dal prezývku „Pomätený Sokrates“.

Aj keď Diogenes bol spomedzi svojich radov ten najvýraznejší a najexcentrickejší, jeho činy a slová sa držali učenia filozofického smeru, do ktorého patril, a to kynizmu, známeho aj ako cynizmus. Všetko, čo robil, bol jeho spôsob, ako odpovedať na pokrytectvo a dekadenciu v Aténach v období Helénizmu.

Extrémna filozofia kynizmu

Bol najznámejším predstaviteľom kynickej školy. Žil v dobách, keď sa Atény stali široko-daľeko najobľúbenejším miestom pre mysliteľov a filozofov. Kynici však boli jednou z tých šialenejších skupín.

Slovo Cynik pochádza z Gréckeho slova pre psa. Toto pomenovanie bolo založené na tom, ako sa kynici, alebo teda cynici, správali. Išlo predovšetkým o to, že chodili bosí a bývali vonku. Nedalo sa však povedať, že by cynici nenávideli ľudstvo, ale skôr sa veľmi radi vysmievali z ich konformity a pohŕdali zaužívanými pravidlami.

Cynik, tak, ako toto slovo poznáme dnes, sa vykryštalizovalo až okolo 19. storočia. Vtedy začalo znamenať pomenovanie pre otráveného, negatívneho človeka, ktorý sa bezcitne vysmieva všetkým hodnotám a pohŕda konvenciami.

Prax nad teóriu

Kynici sa nezaťažovali teoretizovaním a išli radšej rovno na vec. Diogenes sám veril, že najlepšie je veci rovno demonštrovať. To v tomto prípade znamená, že robil z pohľadu ostatných vskutku zvláštne veci a na rovinu ponižoval či verejne pohŕdal tým, čo pokladal za nepotrebné.

Všetky jeho spisy však boli stratené a dozvedáme sa o ňom iba prostredníctvom prác neskorších autorov. Napriek tomu sú však príbehy o ňom a jeho učení legendárne.

Býval v sude

Vždy zostával verný svojmu učeniu a aj preto si za svoj príbytok vybral veľkú hlinenú nádobu na víno. Prišlo mu to ako fajn domov, keďže ho uchránil pred vplyvom počasia. Vo svojom skromnom príbytku schovával ešte skromnejšie vlastníctvo. Okrem jeho jediného oblečenia, ktoré mal večne na sebe, vlastnil už len jedinú misku. Keď však raz videl poddaného ako pije vodu z rúk, rozhodol sa zahodiť aj tú, keďže nadobudol presvedčenie, že sa zaobíde aj bez nej.

Slušné správanie na verejnosti preňho nič neznamenalo

Diogenes so sebou po Aténach cez deň nosil lampu. Keď sa ho pýtali prečo, okomentoval to tak, že sa snaží posvietiť si na ľudí a hľadá úprimného človeka, ale vraj zatiaľ našiel len podvodníkov a pokrytcov.

Taktiež často jedol na trhu, čo sa považovalo za tabu. On však veril, že človek má jesť, keď je hladný, nie keď sa to podľa ostatných hodí.

Aj keď tieto veci boli kedysi zrejme veľmi nemiestne, dnes by sa nad nimi nikto nepozastavil. Povráva sa však aj to, že Diogenes spáchal všelijaké iné obscénnosti, akými boli napríklad verejná masturbácia či močenie na ľudí, ktorí ho urazili.

Nebál sa pre svoje presvedčenie podniknúť hocičo a nahnevať hocikoho

Keď Diogenes prišiel do Atén, dostal sa pod krídla filozofa menom Antisthenes, Sokratovho žiaka a zakladateľa Kynizmu. Antisthenes bol askét, žijúci podľa pravidla: „Radšej budem šialenec, ako zažívať rozkoš.“

Diogenes prenasledoval Antisthena, kým sa ho konečne neujal a nespravil z neho svojho študenta. Hovorí sa, že raz svojím prenasledovaním Antishena už natoľko nahneval, že ten to nevydržal a začal Diogena mlátiť drevenou palicou. Na to mu neoblomný Diogenes odpovedal: „Bi ma ak chceš, ale nenájdeš drevo tak tvrdé, aby ma od teba odradilo. Neodídem, dokým budem veriť, že ma máš čo naučiť.“ Antishenes ho teda prijal a vyplatilo sa. Diogenes sa čoskoro stal najlepším príkladom životného štýlu kynikov.

Rád provokoval Platóna

Ani Pláton, jeden z najväčších filozofov sveta, nebol uchránený proti Diogenovi. Diogena hnevalo hlavne to, že Platón bol teoretik, pokým on svoje učenie radšej rovno žil.

Diogenes rád chodil vyrušovať Platónove prednášky. Raz sa Platón pokúsil definovať ľudí ako „dvojnohé tvory bez peria“. Diogenes sa teda rozhodol ošklbať kurča a priniesť ho Platónovi so slovami, že našiel jeho „človeka“. Diogenes tento spor vyhral a donútil Platóna zmeniť definíciu.

Najväčšmi nenávidel bohatých a vplyvných

Myšlienky o sláve, štatúte a spoločenskej úrovni sa mu neskonale hnusili. Medzi jeho obľúbené aktivity patrilo zosmiešňovanie takýchto ľudí a pohŕdanie ich rozhodnutím míňať peniaze na módu a iné nepotrebnosti.

Čo sa týka príbehu s Alexandrom veľkým, existuje aj ďalšia verzia. V tejto má okolo seba Diogenes ľudské kosti. Keď sa ho Alexander spýta prečo, on mu odpovie: „Hľadám kosti tvojho otca, no neviem ich rozlíšiť od tých, ktoré patrili jeho otrokom.“

Bol unesený a zotročený? To mu vôbec nevadilo.

Ďalšia anekdota o Diogenovi hovorí, že ho zajali piráti. Napriek tomu, že chceli jeho a ďalších predať do otroctva, dávali im málo jedla. Diogena to nahnevalo a pýtal sa ich, že ak by chceli predať ovce, vari by ich najskôr nevykŕmili? A takto vybavil sebe, aj svojim spoluväzňom väčšie porcie.

Na Kréte ich mali predať do otroctva. V procese predaja museli povedať, odkiaľ pochádzajú a čo dokážu. Diogenes povedal: „Ja viem učiť ľudí hodnotám.“ V dave zbadal veľmi honosne oblečeného muža, ukázal naňho a povedal: „Ten vyzerá, že potrebuje pána. Predajte ma jemu!“

Ten muž, Xeniades, ocenil tento vtip a naozaj sa rozhodol Diogena kúpiť. Diogenes začal učiť jeho synov, ktorí si svojho nového učiteľa veľmi obľúbili. Diogenes odmietal ponuky výkupného od svojich priateľov. Keďže zomrel v Korinte, kde žil aj Xeniades, hovorí sa, že dožil práve v jeho dome.

Pozri aj: Spestrite si slovník. Toto je 10 nadčasových latinských fráz, ktorými môžete ohurovať vašich známych

brainfodder