Tvár malej Beth Thomasovej obletela médiá. Bolo to totiž dieťa, ktoré vyzeralo na prvý pohľad ako obyčajné dievčatko, v skutočnosti však terorizovala celú svoju rodinu. To, čo sa za jej príbehom ukrýva, by nechcel zažiť nikto.

Hovorí sa, že najranejšia spomienka, ktorú si uchováme, má na náš život zásadný vplyv. Aj keď okolo vplyvu spomienok ešte stále panujú dohady, isté je, že to, čo sa nám stane v detstve, nás v dospelosti svojským spôsobom formuje. Je preto nesmierne dôležité, aby sa deťom dostávalo dostatok lásky a všetkého, čo od rodičov v útlom veku pre zdravý emocionálny vývin potrebujú.

Beth však lásku nepoznala. Poznala len utrpenie a bolesť, ktoré ju napokon zmenili na krutého detského psychopata. Beth prišla o matku, keď mala len jeden rok a súd rozhodol, že ona a jej brat budú zverení do opatery otca. Aj keď väčšina detí má šťastie, ak sa o nich dokáže postarať rodina a neskončia v rukách úradov, nebol to prípad Beth a jej brata. Ich biologický otec ich totiž sexuálne zneužíval.

Našťastie, prišiel na to lekár, ktorý deti ošetroval a otca nahlásil príslušným úradom. Deti si po krátkom čase adoptovala nová rodina. Manželia, ktorí si deti adoptovali, nemohli mať svoje vlastné, vnímali ich preto ako dar. Netušili však, čo všetko ich s Beth čaká.

Spočiatku dievčatko trápili nočné mory, v ktorých na ňu padala mužská postava a ubližovala jej. Rodičia si o Beth robili starosti, no netušili, že to najhoršie ich ešte len čaká. Dievčatko sa totiž začalo správať veľmi násilnícky, a to nie len voči adoptívnym rodičom, ale aj voči vlastnému bratovi. Dokonca sa neštítila zabiť ich domáce zvieratko a kompulzívne masturbovala kdekoľvek, aj na ulici, a zámerne si ubližovala, až kým jej netiekla krv.

Adoptívna rodina neváhala a okamžite vzali Beth k odborníkom, dostala sa tak do rúk klinického psychológa Kena Magida, ktorý sa špecializoval na prípady sexuálneho zneužívania detí. Beth bola v natoľko zlom stave, že ju museli hospitalizovať a jej správanie šokovalo aj tých najskúsenejších psychológov. Ukázalo sa, že následkom traumy trpela poruchou pripútania sa a nedokázala si vytvoriť zdravé vzťahy s inými ľuďmi. Pred lekárom otvorene hovorila o tom, že by svojich rodičov najradšej pobodala a zabila, a to bez náznaku ľútosti či štipky akejkoľvek inej emócie.

V centre, kde bola hospitalizovaná, boli stanovené prísne pravidlá, aby Beth nemohla ubližovať iným deťom. Našťastie, vďaka náročnej terapii sa Beth napokon naučila žiť medzi ľuďmi bez toho, aby mala nutkanie ubližovať im. Naučila sa ovládať svoj hnev, aj keď niektorí odborníci si myslia, že sa to len naučila predstierať.

Dnes je Beth už dospelou ženou, živí sa ako zdravotná sestra a radí rodičom, ako vychovať zdravé a šťastné dieťa. Za svoju prácu získala aj niekoľko ocenení a dokonca si našla aj partnera. Je živým dôkazom toho, čo dokáže s človekom urobiť nedostatok lásky a starostlivosti v takom útlom veku.

Pozri aj: Brutálny vrah Robert Berdella: Zo spôsobu, akým mučil svoje obete, sa vám bude zdvíhať žalúdok

exploringyourmind