Poznáte niekoho, kto sníva o ceste do Bangladéšu? Môj sen navštíviť túto krajinu dozrieval dlho, možno až pridlho, a tak bolo rozhodnuté! Turizmus je tu v plienkach, turistická infraštruktúra takmer neexistuje, krajina je preplnená ľuďmi, nasiaknutá chaosom a medzi to skrýva historické poklady a prírodné divy. Odhrňme závoj tajomstva a vojdime do krajiny fantastického chaosu.

Prísť do Bangladéšu je dnes už jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Víza dokonca viete vybaviť na letisku hneď po príchode a hoci to bude trvať obligatórnu byrokratickú hodinku, všetko dokonalo funguje. OK, slovíčko dokonalo naberá tu na indickom subkontinente iný rozmer, ale stále má v sebe čosi pravdivé. Prečo sa vybrať práve do Bangladéšu, keď mnohí cestujú na pláže na Phuket, na Bali či do obľúbeného a turistického Vietnamu? Veď do Bangladéšu nechodí nikto! Presne kvôli tým posledným slovám.

Mnohí nadávajú, že už „niet kam ísť“, pretože všade sú turisti a všade valcuje turistický valec, ale je to skutočne tak? Čo ak je to práve naopak, že ten masový turizmus je len na „pár“ miestach a väčšina sveta je stále príjemne autentická? Presne o tom je Bangladéš. Za dva týždne tu stretnete možno desať, možno pätnásť turistov, zato pozbierate tisíce úsmevov, desiatky príjemných rozhovorov a stokrát si poviete „Wow!?“. Bangladéš je totiž krajina, ktorá vás prekvapí každý jeden deň, nech to znie ako otrepané klišé. Ak to niekde platí, tak tu dvojnásobne!

Prvý nádych Dháky

Pre mnohých je vstupnou bránou do Bangladéšu jeho hlavné mesto Dháka. Patrí k najväčším mestám sveta a je dokonca šiestym najzaľudnenejším miestom planéty, pretože v nej a v jej blízkom okolí žije cca 20 miliónov obyvateľov. Alebo je to 22 miliónov? Kto vie, veď v 160-miliónovej krajine nehrajú dva alebo tri milióny žiadnu rolu. Prvé, čo si z Dháky odnesiete, sú dopravné zápchy, chaos na cestách, zástupy ľudí, špina a prach. Nedajte na prvý pohľad, pretože by vás odradil natoľko, že by ste ušli.

Vyberte sa do starého mesta. Práve tam bije duša starej Dháky, ktorú tvoria úzke uličky, labyrint štvrtí, ktorými sa rozlieva bazár bez konca a kde pulzujú malé obchodíky, pekárničky, vývarovne a život. Stará Dháka je jeden fantastický organizmus, ktorý nevystihnú žiadne slová a vlastne ho človek ani za tých pár dní nemá šancu pochopiť. Videl som chaos starého Dillí, Bombaja, Kolkaty, Rangúnu, túlal sa starými zákutiami Káhiry, Fezu, bazármi Hodvábnej cesty, ale to, čo dokáže namiešať Dháka, je akoby z iného sveta.

Tisíce rikší

Staré mesto je spleť miliardy káblov a miliónov farebných rikší. Tie naplno ovládli mesto, a tak sa každou ulicou valia desiatky chlapov šliapajúcich do pedálov svojich rikší, aby si zarobili aspoň pár dolárov za deň. Aj keď budú pracovať každý deň, od rána do večera, z chudoby sa nikdy nevyhrabú. Sú na svoje rikše hrdí, zdobia si ich obrázkami, sem-tam dokonca zahliadnete Tádž Mahál alebo hrdinov z filmov a sú ich súkromnými chrámami. Dháka má aj niekoľko pamiatok, ktoré stoja za to. Záhrady Lalbagh s krásnou mughalskou hrobkou, ktorá je symbolom starého mesta, no stojí tu aj ružový palác Ahsan Manzil, vzácny hinduistický chrám, niekoľko staručkých ruín mughalských budov či Arménsky kostol s neveľkým cintorínom.

Dháka však nie je o pamiatkach, je o chaose, ktorý vás nenechá vydýchnuť. Chcete z neho na chvíľku ujsť? Nasadnite do drevenej loďky a vydajte sa na rozhojdanú hladinu rieky Buriganga. Okolo vás sa plaví ďalších tridsať podobných lodičiek a tie sa uhýbajú trajektom a nákladným lodiam. Po plavbe vám Dháka opäť otvorí náručie a bez opýtania vás objíme. A vy sa opäť strácate v jej objatí.

Za bangladéšskym čajom

Na východe krajiny, neďaleko indických hraníc, nájdete mestečko Srimangal, ktoré žije v provincii Sylhet. Je hlavným mestom bangladéšskeho čaju a okrem toho sa v okolí nachádza aj pár krásnych miest. To, že je Srimangal prepletený s čajom si všimnete hneď ako sa dostanete z uponáhľaného a chaotického centra, ktoré je vlastne len miestom, kde sa pretínajú dve hlavné ulice. Čajové políčka Srimangalu sa odrazu rozlejú krajinou a tá sa upokojí a stíchne. Toto je v Bangladéši vzácnosťou! Briti počas svojej koloniálnej éry priniesli čaj do Indie, na Srí Lanku, neskôr aj do Malajzie a iných končín, no čajové záhrady Bangladéšu vznikli až po nezávislosti.

Ak prídete ráno, ešte viete stretnúť zberačky čaju, ktoré plnia svoje vrecia kilogramami čajových lístkov. Len ak splnia kvótu, dostanú svoje peniaze. Hodiny trávia uprostred čajovníkov a po šichte sa vracajú do svojich domčekov, ktoré si postavili na prahu čajových záhrad. Tam bývajú v jednej miestnosti s celou rodinou, žijú pred domom, dnu spávajú. Špecialitou Srimangalu je „7-layer Tea“, špeciálny čaj, ktorý má sedem farieb a sedem vrstiev. Vytvoril ho miestny chlapík a je to veľké lákadlo, no nečakajú na neho žiadni turisti. Čaj je fotogenický, no presladený, že strčí do vrecka pokojne aj iracký či sudánsky čaj.

Hľadanie gibonov

Dôvodom, prečo ísť do Srimangalu, je aj NP Lawachara pár kilometrov za mestom. Verejná doprava tu neexistuje, tak treba nasadnúť do džípu a ide sa. Lawachara je domovom vzácnych gibonov, ktoré sa z roka na rok strácajú. Vyberieme sa do lesa, spočiatku cestičkou, neskôr sa stratí a keď miestny sprievodca započuje typické škriekanie, zavelí a ide sa. Cesta, necesta, preskakujeme spadnuté stromy, brodíme riečku, kráčame lesom podmáčaným vodou a bahnom až sme niekde pod obrovskými korunami stromov.

Konáre sa z ničoho nič hýbu a odrazu nad hlavami skáču gibony! Je to krásne stretnutie, vidieť tieto vzácne primáty neďaleko od nás vo voľnej prírode. Čas sa stráca a len sledujeme prírodné divadlo. Gibonov je tu hneď niekoľko a hoci sa sem-tam snažia skryť, hneď sa objavia a skáču alebo sa predvádzajú. Bangladéš vie ako pripraviť zážitky, nedáva ich však zadarmo. Sme prepotení z vlhka, zablatení, mokrí a po odchode z lesa si z nôh dám dole takmer tucet malých pijavíc. Každá z nich však stála za to, čo sme videli!

Plavba storočným parníkom

Unikátnym zážitkom v Bangladéši je plavba staručkým parníkom z Dháky na juh. Môžete ísť aj modernejšou loďou, novšou, ale plavili ste sa niekedy koloniálnym parníkom? Takým, čo prečkal pád britského impéria? Ktorý si pamätá takmer celé storočie? Dnes pláva len dvakrát týždenne, a tak sme prekopali náš bangladéšsky plán trikrát, aby sme práve toto mohli zažiť. The Rocket, ako loď prezývajú, odchádza z Dháky večer už za tmy, no ruch mesta neutícha. Ak New York nikdy nespí, tak potom Dháka o spánku ešte ani len nepočula.

Kajuty sú malé, jednoduché, o luxuse nemôže byť žiadna reč, no nikto ho tu ani nečaká. Práve tu stretneme najviac turistov v celej krajine, teda dokopy asi šesť alebo sedem na jednej plavbe. Domáci sa tlačia na spodnom poschodí, kde si rozložili deky. Loď prechádza Burigangu, pretne Brahmaputru, Meghnu a následne sa stratí v menších kanáloch a prítokoch. Ráno sa zobudíte na východ slnka a vonku vidíte loďky rybárov, rybárske siete, pomalý život anonymných dediniek. Stratili sa rikše, autá, motorky, tuktuky, chaos, hluk, špina. Len krásna krajina, vychádzajúce slnko a hukot starého britského parníku.

Po stopách bengálskeho tigra

Bangladéš stojí na vode a hovorí sa, že je to krajina, ktorá je najviac náchylná na zmeny v globálnom otepľovaní. Kým ste doma, ďaleko, tak to je často len článok niekde v novinách, ktorý zrejme ani nedočítate, no ak sa ocitnete tu na juhu krajiny, kde do Bengálskeho zálivu ústia desiatky riek a nikde nevidíte čo i len náznak pahorku, je to iné. NP Sundarbans je prírodným rajom na juhu Bangladéšu. Je domovom bengálskeho tigra, desiatok iných zvierat a tým, že je zároveň najväčším mangrovníkovým lesom na svete, tak bude pri zmenách možno prvým na rade. Raz sa možno tento unikátny ekosystém stratí, a preto ho treba vidieť hneď teraz.

Drevená loďka si razí cestu riekou, keď sa odrazu objavia delfíny. Riečne delfíny sú niečo, čo vás v Bangladéši prekvapí! Mestečko Mongla sa stratí z dohľadu a okolo vás sú už iba mangrovníkové lesy.  V tzv. forest station môžete vystúpiť a prejsť sa drevenými chodníčkami v lese. Sem-tam môžete vidieť srnky, opice a podľa lokálneho sprievodcu aj tigra, ale to treba brať s rezervou. Áno, Sundarbans je domovom bengálskeho tigra, no už ich tu žije tak málo, že si netreba robiť nádeje. Jasné, treba sem ísť s tým, že možno vám sa to podarí, ale s týmto istým želaním si mnohí kupujú aj žreby snívajúc o veľkej výhre, ktorá im zmení život. Aj keď tigra nestretnete, tento región vás vie očariť. Najmä, ak z loďky preskočíte do malého dreveného člnu a vyberiete sa do úzkych kanálikov, kde sa predierate cez mangrovníky. Vtedy získa Sundarbans čaro a dobrodružstvo, na ktoré nezabudnete.

Viac mojich článkov nájdete na Street Food Hunters.