Sú ľudia, ktorých emócie sú veľmi jasne čitateľné aj bez slov. Možno vám prídu afektovaní, no máte ich podvedome radšej ako tých, u ktorých máte pocit, že nič necítia, lebo neprejavujú žiadne emócie. Neuvedomujete si pritom, že tých ľudí možno len unáhlene súdite….

Najmä, ak ste sa doposiaľ nestretli s pojmom alexitýmia, čo je, pokiaľ nepracujete na psychiatrii, málo pravdepodobné. Nie, neľakajte sa, alexitýmia nie je nová vážna duševná choroba. Napriek tomu to nie je nič príjemné, hlavne nie pre okolie. Alexitýmia je neschopnosť človeka vyjadriť svoje emócie a pocity, a zároveň pochopiť emócie ostatných. Od nedostatku empatie sa líši tým, že v tomto prípade má okolie danej osoby dojem, že sa správa ako robot, pretože sa vôbec nezaoberá emóciami, ani ich nijako neprejavuje.

Tento nedostatok sa vyskytuje približne u 10% populácie, častejšie u mužov ako u žien. Takíto ľudia môžu pociťovať určité úzke spektrum emócií, no nevedia, ako ich spracovať a verbalizovať. Nie sú schopní prepojiť telesné vnemy a zmeny s určitými psychickými stavmi.

Napríklad, osoba s alexitýmiou sa môže zdať naštvaná, no keď sa jej na to opýtate, poprie to. Alebo iný príklad, z očí im môžu tiecť slzy, no miesto toho, aby priznali smútok alebo žiaľ, si slzy spoja s tým, že im niečo podráždilo oči. To môže byť pre partnera alebo priateľa tejto osoby veľmi frustrujúce a môže sa domnievať, že svoje emócie skrýva s určitým zámerom. Myšlienka, že by osoba nebola schopná ich spozorovať alebo vyjadriť, sa zvyčajne ani neberie do úvahy.

Na druhej strane, alexitymici si nedokážu ani len predstaviť, ako sa ich partner cíti, a sú zmätení, pretože netušia, ako správne reagovať v emocionálne vypätých situáciách. Veľakrát na pocity alebo zážitky iných reagujú strnulo alebo napodobňujú reakcie iných či vyberú niečo zo zaužívaných reakcií na danú situáciu.

Chýba im spontánnosť a rozhovor s týmito ľuďmi býva oklieštený a suchopárny, pretože im chýba zmysel pre metafory, dvojzmysly, iróniu či sarkazmus. Rovnako sa neradi bavia o ideáloch či abstraktných pojmoch a preferujú skôr fakty.

Vzťah s takýmto človekom je pre toho druhého veľmi náročný. Nedostatočné chápanie vlastných emócií a chabé vcítenie sa do pocitov iných značne prekáža romantickému a intímnemu fungovaniu. Na naplnenie vlastnej sexuality ľudia potrebujú vnímať toho druhého predovšetkým na úrovni neverbálnej komunikácie, čoho alexitymici nie sú schopní.

Dokážu sa naučiť, aké techniky a polohy robia ich polovičke dobre, no chýba im spontánnosť. Pre niektorých je sex dokonca nepríjemný, pretože v nich vzbudzuje emócie, ktoré nedokážu spracovať a preto sa nimi cítia ohromení, ba až ochromení.

Aj keď sa alexitýmia najčastejšie vyskytuje u ľudí s Aspergerovým syndrómom, môže postihnúť aj osoby s depresiou, posttraumatickou stresovou poruchou, alebo tie, ktoré boli v detstve nedostatočne milované. Na rozdiel od Aspergera je v ostatných prípadoch alexitýmia skôr prechodným znakom, ktorý sa dá eliminovať vhodnou terapiou.

Takáto forma má svoj pôvod v tom, že pocity danej osoby sú neustále ignorované alebo podceňované. Následná terapeutická práca preto spočíva jednak v edukácii, v rámci ktorej človek s alexitýmiou zistí, čo emócie sú, prečo sa vyskytujú a aký je ich význam pre vzťahy, a jednak sa naučí prijať svoj hendikep a v živote ho správne korigovať (napríklad tým, že sa toho druhého opýta na to, ako sa cíti a prečo, a pod.).

Náš svet je bez emócií čiernobiely a aj keď máme niekedy problém ich zvládnuť, asi by sme si bez nich nedokázali predstaviť život. Možno práve tým, že pochopíme ich význam, budeme k ľuďom, ktorí emócie nedokážu vnímať ani prežívať, viac súcitnejší a empatickejší. Lebo aj keď sú príčiny ich stavu rôzne, určite to bez emócií nemajú v živote ľahšie, skôr naopak…

Pozri aj: Týchto 9 typov objatí vám prezradí, ako je na tom v skutočnosti váš vzťah

huffingtonpost