Albert Hofmann bol úplne prvým človekom, ktorý na sebe pocítil účinky jednej z najužívanejších halucinogénnych drog, LSD. Vo svojich experimentoch s drogami pokračoval aj po tomto objave, no napriek tomu (alebo práve vďaka tomu?) sa dožil neuveriteľných 102 rokov. Ako sa mu podarilo dospieť k objavu, ktorý navždy zmenil svet drog?

Kto bol Albert Hofmann?

Albert Hofmann bol popredným švajčiarskym vedcom, ktorý si na svoje konto pripísal naozaj obrovské množstvo úspechov a zistení. Faktom však je, že jeden z nich zatienil všteky ostatné. Napriek tomu, že vydal viac než 100 vedeckých článkov a je autorom mnohých knižných publikácií, najúspešnejšou sa stala jedna. Jej názov je “LSD: Moje problémové dieťa.” Práve v tejto knihe popísal, ako sa stal “otcom” jednej z najznámejších a najužívanejších drog – LSD.

Neznáma látka ležala 5 rokov v útrobách farmaceutického laboratória

Hofmann sa narodil, žil a pracoval vo Švajčiarsku. V čase svojho životného objavu pracoval vo farmaceutickej firme Sandoz (dnes už premenovaná a známa ako Novartis). Spoločnosť dnes produkuje veľké množstvo voľnopredajných liekov a je takmer úplne nepravdepodobné, že ste sa doteraz nestretli so žiadnym z nich. Vedeli ste však, že história tejto spoločnosti je kvôli Hofmannovi spätá s vynájdením LSD?

Hofmnann dostal v roku 1938 vo vtedajšom Sandoze zaujímavú úlohu. Mal vynájsť účinné analeptikum, teda liek, ktorý by pomohol pacientom stimulovať ich nedostatočný dýchací a obehový systém. S týmto účelom začal vedec skúmať liečivé rastliny, tzv. cibuľu morskú a hubový námeľ (kyjaničku purpurovú). Nakoľko zlúčenina, ktorú sa mu podarilo vyrobiť nemala želaný účinok, ďalších 5 rokov sa o ňu nikto nezaujímal. Vtedy ešte nik netušil, že v laboratóriách farmaceutického gigantu Sandoz leží halucinogénna droga LSD.

(Znovu)objavenie LSD

16. apríla 1943 však niečo Hofmanna prinútilo pozrieť sa na zlúčeninu ešte raz. Ako so zlúčeninou pracoval, omylom sa mu istá časť z nej absorbovala do tela cez prsty. Hofmann pocítil zmenu v stave svojho vnímania, no najprv nevedel, čomu ju má pripísať. Vtedy si však uvedomil, že zvláštne pocity mohla spôsobiť práve, vtedy ešte nepreskúmaná, zlúčenina.

Hofmann to samozrejme ako pravý výskumník nenechal tak. Už 3 dni nato, presne 19. apríla 1943, cielene požil 250 mikrogramov danej zlúčeniny, len aby si overil, čo mu spôsobilo dosiaľ nepoznané stavy.

Jeho odhad bol správny. Prekonaný závratmi a záchvatmi úzkosti požiadal svojho asistenta, aby ho na bicykli vzal domov. Práve to je dôvodom, prečo je 19. apríl označovaný za tzv. “Bicycle day”, akýsi deň oslavy vzniku tejto halucinogénnej drogy.

Keď sa Hofmann za pomoci svojho asistenta dostal domov, okamžite sa o svojej skúsenosti rozhodol napísať správu. Stálo v nej, že ho po užití premohli pocity, pri ktorých mal pocit, že zomrie. Popisoval tiež situáciu, kedy pri príchode domov uvidel namiesto svojho láskyplného suseda zlomyseľnú čarodejnicu. Zároveň však spomenul, že droga mu spôsobila extrémne stimulovanú predstavivosť.

Využitie LSD na medicínske účely

Sandoz Pharmaceuticals sa LSD pokúsila presadiť ako liek na liečbu psychiatrických ochorení ako napríklad schizofrénia. Liek bol ponúkaný pod názvom Delysid a farmaceutická spoločnosť rozoslala jeho vzorky mnohým psychiatrom. Tí liek v kombinácii s psychoanalýzou hojne využívali a s jeho účinkami boli spokojní.

Síce boli psychiatri i pacienti s účinkami LSD spokojní, ako sa dalo čakať, droga sa postupne rozšírila aj medzi iných ľudí, ktorí zatúžili zažiť pocit “beztiaže” či bezstarostnosti. LSD začala byť hojne zneužívaná rebelujúcimi teenagermi už 50-tych a 60-tych 20. storočia, no pravdepodobne najväčší boom zaznamenala droga v ére hippies.

Zneužívanie LSD však už v tej dobe presiahlo hranice únosnosti a preto bolo užívanie a držanie látky od roku 1970 zakázané.

Ďalšie experimenty Alberta Hofmanna

Vedca účinky halucinogénnych látok uchvátili a rozhodol sa, že sa bude ich skúmaniu (a skúšaniu) venovať ďalej. Vo firme Sandoz sa stal riaditeľom oddelenia prírodných produktov. Okrem iného objavil napríklad aj účinky psilocybínu, ktorý je aktívnym činiteľom mnohých “zázračných húb”.

Etický pohľad na vynájdenie LSD

Hofmann nazval svoje “dieťa”, LSD, liekom pre dušu. Videl totiž, že na liečbu psychiatrických pacientov má v kombinácii s ďalšou správnou liečbou naozaj dobrý vplyv. Práve preto bol znechutený tým, ako ľudia jeho objav zneužili. Hovoril o tom, že jeho “dieťa zašliapali do zeme”.

Samozrejme Hofmann priznal, že ide o látku, ktorá je veľmi nebezpečná v prípade, ak sa dostane do nesprávnych rúk. Keď videl, ako bol jeho objav zneužitý, je všeobecne známe, že ostal veľmi zarmútený.

Pozri aj: Fotograf zachytáva tváre ľudí závislých na drogách. Chce ukázať, ako drogy menia celú ich osobnosť

wikipedia, scientificamerican