Čo by ste robili, keby ste stratili jednu z najlepších kamarátok svojho života? Spolu ste vyrastali, riešili problémy s mužmi, aj ste sa úprimne tešili z úspechu tej druhej. No vaše priateľstvo ukončila smrť. Kamarátka, ktorá pred mesiacom bola s vami na výlete, tu zrazu nie je. Prečítajte si úprimný príbeh ženy, ktorý poukazuje na to, že smrť je v našej spoločnosti obrovským tabu.
Olivia Muenter je na prvý pohľad obyčajná žena, ktorá žije svoj (ne)obyčajný život. Má svoj blog a webstránku, na ktorej sa delí s radosťami i starosťami každodenného života. Pred pár týždňami však na svojom Instagramovom profile zverejnila status, ktorý ukazuje, že ľudský život môže skončiť naozaj veľmi náhle. Prišla o jednu zo svojich najlepších priateliek a dodnes sa nemôže z toho spamätať. Dá sa vôbec pripraviť na pohreb kamarátky? Odpoveď je záporná. Nie, naozaj sa to nedá.
„Toto je poslednýkrát, kedy som videla Ashleigh. Náš spoločný výlet sme plánovali pol roka. Chýba mi a vždy mi bude chýbať. Je mi ľúto, že ju nepoznalo viac ľudí. Videli by, že bola stelesnením vitality, dobra a života,“ píše v popise pod fotografiou. Po počiatočnom šoku zo smrti kamarátky musela čeliť mnohým praktickým problémom.
„Zrazu mi aj obyčajné veci pripadali ako obrovské výzvy. Vliezť do sprchy a osprchovať sa bol pre mňa nadľudský výkon. Pritom mi myseľ pracovala na plné obrátky. Musela som zabezpečiť toľko vecí. Dať vedieť jej bývalému partnerovi, že Ashleigh už nežije. Povedať jej spolužiakom zo strednej, kedy bude pohreb. To najhoršie však bolo, keď som musela ísť do skrine a vybrať si veci, ktoré budem mať na jej pohrebe.“
Keď Olivia zistila, že nemá v skrini nič čierne, začala sa jej zmocňovať panika. Nechápala, čo sa deje. Vedela len toľko, že to, čo sa v nej odohráva, sa netýka samotného oblečenia. Príčina je ukrytá oveľa hlbšie. Doposiaľ brala Ashleigh za neodmysliteľnú súčasť života a ona tu už nie je. Zhlboka sa nadýchla a uvedomila si, že musí žiť. Fungovať ďalej. Aj za ženu, ktorá navždy odišla.
„Nakoniec som si zapla internet a prinútila som sa k najťažšiemu nákupu života. Kúpila som si vodeodolnú maskaru, čierne šaty, čižmy. A to bez ohľadu na to, že som vedela, že ma ľudia budú kritizovať za odvážny vzhľad. Šaty boli extrémne krátke. No a čo! Stále som to ja. V deň pohrebu som sa začala chystať. Bola som nervózna, stále som si kontrolovala vzhľad. Chcela som vyzerať dokonale. Bol to však jediný spôsob, ktorým som sa dokázala upokojiť. Aspoň vtedy som mala pocit, že mám veci ako tak pod kontrolou,“ pokračuje Olivia.
Až keď uvidela otvorenú rakvu v kostole a v nej telo svojej milovanej kamarátky, pochopila, čo sa naozaj stalo. Zrazu ju prepadli výčitky. Ako sa mohla starať o perfektný makeup, vlasy či oblečenie, keď jej kamarátka tu už nie je? Zaplavili ju výčitky svedomia. Dnes však vie, že robila najlepšie, ako vedela. Olivia si pri tejto lekcii uvedomila jedno. Niekedy nás nad vodou môžu udržať práve triviálne veci, ktorých sa držíme ako slamky. Majú svoje opodstatnenie a preto výčitky nie sú na mieste.
Na smrť blízkeho sa nedá pripraviť. Naša spoločnosť vytesnila smrť zo života. Myslíme si, že sa týka len starých a nevládnych. Preto sme šokovaní, keď si zoberie niekoho, kto mal mať ešte celý život pred sebou. Možno by sa oplatilo občas o nej rozprávať. Veď smrť je chtiac či nechtiac súčasťou nášho života.
Pozri aj: Neurochirurg tvrdí, že prežil klinickú smrť. Táto skúsenosť mu kompletne zmenila pohľad na život
bustle
Nahlásiť chybu v článku