A práve vzťah medzi mozgom a žalúdkom by mohol byť kľúčom k vyriešeniu jedného z najvážnejších a zároveň najnejasnejších problémov a záhad, a to konkrétne autizmu. Šesťdesiat rokov po tom, čo bol oficiálne zaevidovaný prvý prípad jedinca trpiaceho autizmom počet prípadov z roka na rok rapídne rastie. 70 miliónov ľudí po celom svete spadá do autistického spektra. A lekári ešte stále nepoznajú liek.

Vedci však objavili niečo zaujímavé, a to súvis autizmu s mikroorganizmami nachádzajúcimi sa v črevách. Výskum odhalil, že existujú isté rozdiely medzi biliónom baktérii v črevách, teda mikrobiómom detí, ktoré trpia autizmom a tých, ktoré sa nenachádzajú nikde na autistickom spektre. A tieto baktérie nie sú len odlišné. Výskumníci v Californskom inštitúte technológií prvý krát poukázali na to, že tento rozdiel môže mať súvis so vznikom autizmu. Svoj výskum uverejnili v časopise Cell (Bunka) v decembri v roku 2013. Vedci podávali myšiam experimentálnu probiotickú liečbu a ukázalo sa, že tá dokáže zmierniť príznaky autizmu. Už čoskoro plánujú túto liečbu vyskúšať aj na ľuďoch.

V súčasnosti sú príznaky autizmu zmierňované pomocou neľahkej a často neefektívnej behaviorálnej terapie. Výskum však tvrdí, že túto metódu by čoskoro mohla nahradiť probiotická liečba, a to pomocou prospešných baktérií, aké sa nachádzajú napríklad aj v jogurtoch. Profesor biológie, Paul Patterson si myslí, že ak vedci vyriešia gastrointestinálny problém, potom dokážu vyriešiť aj problémy v správaní.

Autizmus nie je jednoduché ochorenie. Ide o komplex porúch a môžeme ho popísať pomocou troch základných príznakov: narušená schopnosť komunikovať, slabé sociálne zručnosti a opakujúce sa správanie (napríklad kývanie sa alebo dodržiavanie dennej rutiny). Na jednom konci autistického spektra sa nachádzajú jedinci, ktorých považujeme po sociálnej stránke za zvláštnych, avšak v mnohých iných oblastiach sú výnimočne zdatní (tí, čo sledujete Teóriu Veľkého Tresku ste si iste spomenuli na Sheldona Coopera). Na opačnom konci spektra sú zas jedinci so závažnými behaviorálnymi a mentálnymi problémami.

Aké sú najčastejšie zdravotné problémy detí trpiacich autizmom? Práve tie, ktoré sa týkajú gastrointestinálneho traktu. Niektoré výskumy ukazujú, že až 90 percent autistických detí má zároveň aj tráviace problémy. U týchto detí je až 3,5 krát vyššia pravdepodobnosť, že budú trpieť chronickou zápchou alebo hnačkou, než u zdravých detí.

Vedci z Arizonskej štátnej univerzity sa rozhodli vykonať výskum. Porovnávali vzorky stolice detí s autizmom a zdravých detí, aby porovnali množstvo a druh prítomných baktérií. Ukázalo sa, že autistické deti mali v črevách oveľa menej prospešných baktérií, než zdravé deti, preto je ich tráviaci trakt náchylnejší na choroby. Tento objav potvrdilo aj niekoľko ďalších výskumov.

Sú však skutočne črevné baktérie zodpovedné za vznik autizmu? Výskumníčka Elaine Hsiao zistila, že ženy, ktoré dostanú počas tehotenstva chrípku, zdvojnásobia riziko, že sa im narodí dieťa trpiace autizmom. Vykonala aj výskum na myšiach. Keď čakali samičky mláďatá, vpichla im infekčnú látku. To spôsobilo, že sa rodili mláďatá s príznakmi podobnými autizmu, trpeli úzkosťami a boli vylúčené z „kolektívu“. Myši taktiež trpeli črevnými problémami, podobne ako autistické deti.

Ako ale môžu črevné baktérie ovplyvniť správanie? Hsiao analyzovala krv postihnutých myší. Ich krv obsahovala 46krát viac tzv. 4EPS molekuly, ktorú produkujú červené baktérie. Rovnaké výsledky ukázala aj analýza krvi detí postihnutých autizmom. Po istom čase podala Hsiao myšiam jedlo, ktoré obsahovalo prospešnú baktériu B.fragillis a výsledky boli ohromujúce. Po piatich týždňoch sa črevné problémy myší napravili a výrazne klesla aj hladina 4EPS v ich krvi. Pôsobili takmer ako zdravé myši. Okrem zdravých čriev vykazovali myši nižšiu hladinu úzkosti a prestalo sa u nich prejavovať nutkanie vykonávať opakované správanie, ako napríklad opakované hrabanie. A zase sa začlenili do spoločnosti a aktívne komunikovali s ostatnými jedincami.

Zaujímavé však je, že akonáhle bola do výbehu umiestnená nová myš, liečená myš opäť prestala s ostatnými komunikovať. Hsiao tvrdí, že komunikačná sféra je kameňom úrazu výskumu. Profesor biológie Ted Abel si myslí, že liečba pomocou B. fragilis musí byť dopĺňaná rôznymi inými druhmi terapií, ktoré by podporovali sociálne zručnosti. Navyše, je možné, že liečba bude úspešná len u pacientov, ktorí trpia črevnými problémami a proces ešte nebol vyskúšaný na ľuďoch.

John Cryan, profesor anatómie a neurovedy, však tvrdí, že by sme význam črevných baktérií pri vzniku autizmu jednoznačne nemali podceňovať. Vo všeobecnosti sa totiž ukázalo, že myši, ktorým boli podávané probiotiká, boli menej úzkostné a vykazovali nižšiu hladinu stresu. Tvrdí, že štúdium mikroorganizmov v črevách je rovnako dôležitý, ako výskum mozgových buniek.

Pre jedincov, ktorí trpia autizmom a ich rodiny sú tieto výskumné zistenia veľkým krokom vpred. Je skvelou správou, že existuje možnosť, ako pomocou liečby čriev môže dôjsť k náprave poruchy, ktorá je považovaná za neliečiteľnú.

Pozri aj: 13 ZNAKOV, PODĽA KTORÝCH SPOZNÁTE, ČI AJ VY TRPÍTE MIERNOU DEPRESIOU

psych.sk (Petra Sušaninová) ozy.com