Možno si niekedy (alebo vždy) pripadáte jednoducho “iní”. Cítite sa, ako keby ste do tejto spoločnosti vôbec nepatrili. Nie ste ako väčšina, a preto vás niekedy možno trápia myšlienky, či ste vôbec “normálni”, alebo či ste “v poriadku”. Nie je predsa zvláštne byť natoľko odlišní a nespĺňat pravidlá konformity tejto spoločnosti? Odpoveď na vaše otázky je jednoduchá: NIE. To, že ste iní, neznamená, že ste zlí. Znamená to, že ste jedineční.

Možno v sebe skrývate hneď niekoľko unikátnych osobností. Tá jedna sa nevie dočkať, kedy si oblečiete šortky, podkolienky a výrazné, farebné tričko, nasadíte si slúchadlá a vyrazíte si do mesta – len tak, vychutnať si slnečné lúče a nasať atmosféru. Vtedy as jednoducho cítite byť šťastní.

Potom je tu vaše druhé ja, ktoré veľakrát pocíti potrebu byť osamote. To sú tie dni, kedy svoje pestrofarebné oblečenie hodíte do kúta, pustí si svoj “smutný” playlist a robíte všetko preto, aby ste vyzerali čo najviac nenápadne – len aby si vás nikto nevšimol.

Obidve tieto osobnosti sú však úplne v poriadku. Obe sú neoddeliteľnou súčasťou vášho ja. Obe nedokážu vystáť faloš, zákerných ľudí, sebeckosť a bezhlavé nasledovanie trendov. Vy dokážete oceniť originalitu a vyhľadávate ju na každom svojom kroku.

Toto však spoločnosť nepovažuje za “normálne”. Ak nenasledujete aktuálne trendy – či už v móde, v pracovnej oblasti či v literatúre, ste považovaní za “čudného”. V tom prípade je ale byť čudným skvelé. Znamená to totiž to, že ste autentickí.

Ste autentickí a na nič sa nehráte. Nemusíte sa tváriť, že v tých nepohodlných topánkach alebo nohaviciach, ktoré sú teraz tak “in”, sa cítite dobre. Nemusíte sa tváriť, že sa zaujímate o tie mainstreamové, všade pretriasané témy. Nemusíte sa tváriť, že sa vám páčila tá kniha alebo tamten film. Pokojne môžete byť sami sebou. A aj keď vás ľudia budú považovať za “čudných”, vám to prinesie nesporne veľa výhod.

Tak napríklad, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že vaši priatelia budú naozaj tí praví, nie falošní. Samozrejme, s najväčšou pravdepodobnosťou ich nemáte desiatky, no vám stačí tých zopár, o ktorých viete, že im môžete pokojne zavolať aj o polnoci – rovnako, ako aj oni vám. Sú to totiž ľudia, ktorí pri vás ostali pre vašu pravú tvár, nie pre masku, ktorú dnes nosí mnoho ľudí.

Ďalej – určite veľmi dobre viete, že väčšina umelcov, na ktorých mená a diela svet nikdy nezabudne, považovali ľudia za samotárov či čudákov. Oni však boli “len” výnimoční a iní. Mnohými nepochopení, no autentickí a originálni. Nechali svoj štetec vytvárať jedinečné diela, nechali svoje prsty tvoriť famóznu hudbu a nechali svoju fantáziu a podľa niektorých “zvláštnu myseľ” tvoriť literárne diela, ktoré nemajú konkurenciu ani po desiatkach, či stovkách rokov.

Či ste na to už prišli alebo ešte nie, ak ste sa dočítali až sem a ak sa v týchto riadkoch nachádzate, umelec pravdepodobne drieme aj vo vás. Je len na vás, či ho budete živiť inšpiráciou a motiváciou, alebo či ho umlčíte a naveky uspíte prispôsobením sa väčšine – len aby ste zapadli do davu.

Prijmite svoju “zvláštnosť” a buďte na ňu hrdí. Noste ju ako medailu. Ukážte svetu, že toto je cesta, ktorú ste si sami vybrali a ste na ňu hrdí.

Nestarajte sa o to, čo na váš život a na vaše rozhodnutia hovoria “tí druhí”. Zaujímajte sa o to, čo naňho o 5 či o 10 rokov poviete vy – keď vo vašom živote “tí druhí” už nebudú.

Pozri aj: Otvorený list všetkým ľuďom, ktorí vždy dávajú seba na posledné miesto

learning-mind