Aký máte názor na klebetných ľudí? Zrejme si poviete, že vám poriadne lezú na nervy, pravda je ale taká, že klebety predsa len tvoria až neuveriteľných 80 % našich konverzácií (ide ale o globálny údaj, je veľmi možné, že na Slovensku by bolo toto číslo ešte vyššie). Všetko je ale o psychológii a tak dokážeme definovať aj presnú príčinu tohto zvláštneho fenoménu. 

Viac o tom napísal portál The Minds Journal. 

Ľudia milujú negativitu

Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo väčšina ľudí miluje pozerať správy alebo zbožňuje počúvať drámy o životoch druhých ľudí? Je to presne preto, že väčšina ľudí absolútne miluje negativitu — aj keď si to odmietajú priznať. 

Psychológia ohovárania

Poďme sa ale bližšie pozrieť na psychológiu, ktorá stojí za týmto zvláštnym fenoménom. Dôvodov, pre ktoré sa ľudia dopúšťajú takéhoto správania, je hneď viac. 

Prvým z nich je túžba pomstiť sa. Ľudia často ohovárajú niekoho, koho nemajú radi, kto im nejak ublížil, alebo komu jednoducho niečo závidia. Obsahom klebiet je negatívne hodnotenie tejto osoby — či už pravdivé alebo nepravdivé. Človek, ktorý tieto klebety šíri, má pritom pocit, že tejto osobe ubližuje, a má z toho dobrý pocit. 

Na to priamo nadväzuje druhý psychologický dôvod, a tým je pocit moci. Klebety dodávajú ich šíriteľovi pocit sily a istého “hrdinstva” — nakoľko klebety šíri za chrbtom tejto osoby, tá sa nedokáže obrániť, a tak môže povedať skutočne čokoľvek. 

Posledným dôvodom je v neposlednom rade pocit uznania, ktoré ľuďom klebetenie dáva. Pre niekoho nie je nič viac pozdvihujúce, ako o niekom šíriť negatívne informácie či klamstvá, a vyslúžiť si za to súhlas a uznanie druhých.

Toto sú teda 3 hlavné psychologické motivácie šírenia klebiet. Ako môžeme vidieť, ak sa hovorí, že poznanie je sila, klebety sú supersila. Ľudia totiž neváhajú šíriť akékoľvek informácie len preto, aby si dokázali moc a posilnili svoje ego.

Klebetenie má vplyv aj na mozog

Portál The Minds Journal uviedol aj jednu zujímavú štúdiu, ktorú v roku 2015 inicioval profesor Peng aj s kolektívom ďalších vedcov. Skúmali pritom, ako sa správa mozog respondentov, keď počúvali pozitívne i negatívne klebety o sebe a o celebritách. 

Ako sa predpokladalo, všetci respondenti boli šťastní, keď sa o nich hovorilo v dobrom, no ostali rozrušení, ak sa o nich hovorili v zlom. Paradoxne to ale pri klebetení o iných funguje úplne opačne. 

Ak sa o niekom hovorí negatívne, alebo ak niečo negatívne povieme my a niekto s nami súhlasí, v mozgu sa aktivuje centrum odmeny — presne preto ľudia klebetenie tak milujú.

Samozrejme však len vtedy, ak sa netýka ich. 

Pozri aj:

Dosiahnu najväčší úspech. Toto sú 3 astrologické znamenia, ktoré sú najviac ambiciózne

themindsjournal