Existenciálna kríza je definovaná ako moment, keď sa človek zamýšľa nad zmyslom života. Na počutie to znie ako jednoduchá, chvíľková a ľahko pochopiteľná vec. Tento pojem však ukrýva oveľa viac otázok o všetkých aspektoch života, ktoré sa nie len pýta, ale beznádejne sa v nich topí. Existenciálna kríza je úzko spätá a veľmi často je jedným z príznakov porúch ako napríklad úzkostná porucha či depresia, môže však nastať aj bez nich, napríklad v kritických obdobiach života. Aj keď sama býva skôr sprievodným javom niečoho väčšieho, táto kríza má svoje osobitné prejavy. Tu je zopár prejavov, vďaka ktorým môžete odhaliť, že vy, alebo niekto koho poznáte, prechádza existenciálnou krízou.

Zmätenosť v spoločenských situáciách

Ľudia trpiaci existenciálnou krízou zároveň túžia tráviť čas s ľuďmi ale aj byť sami. Všeobecne sú ohľadom toho, čo chcú, viac zmätení a často majú tieto protichodné pocity naraz. Týmto sú stretnutia s priateľmi často pokazené, stávajú sa nútenými a komplikovanými. Toto správanie sa dá ľahko odhaliť, keďže na týchto ľuďoch často vidno, ako sa priam chorobne snažia nájsť balanc medzi týmito protichodnými pocitmi.

Všetko prehodnocujú

Toto je snáď ten najzjavnejší príznak. Sú večne vo svojich myšlienkach a aj keď pravdaže existujú ľudia, ktorí sú proste len hĺbaví, u ľudí s existenciálnou krízou je to trochu inak. Ich myšlienky často nie sú zdravé a často sa do nich neponárajú lebo chcú, ale pretože sú surovo stiahnutí pod hladinu. Večne na nich útočia otázky o akýchkoľvek aspektoch ich života či existencie všeobecne. Spochybňujú každý svoj čin a jeho zmysel pre ich život. Večne sa pýtajú, umárajú sa v spochybňovaní všetkého a hľadajú niečo, čo nedokážu nájsť, no zároveň to nie sú schopní jednoducho nechať tak.

Strácajú svoju identitu, svoj domov

Ako keby zažívali prázdnotu a stratu, chýba im osoba, ktorou mali byť. Večne rozmýšľajú a snažia sa pochopiť kto sú, až zostávajú zmätení a prázdni. Relevanciu hocičoho spochybňujú natoľko, že sa im nič nakoniec nezdá ako ich „domov“. Nič nie je ich, nevedia čo majú radi či za aké názory sú ochotní sa postaviť. Keď sa im však podarí vystúpiť z tejto bolestivej prázdnoty a skutočne zistiť kto sú, je to ako sledovať premenu húsenice na motýľa.

Časté myšlienky na smrti

Ľudia s existenciálnou krízou si veľmi dobre uvedomujú smrť. Jej neodvratnosť, večnú hrozbu a predovšetkým, pravdaže na základe ich svetonázoru, možnosť, že vymaže všetku ich snahu a boj tu na Zemi a nezostane po nich nič. Títo ľudia často rozmýšľajú a rozprávajú o smrti. Pokým všetci si predsa len uvedomujeme možnosť smrti, títo ľudia žijú v jej tieni. Myslia na ňu každý deň a potom je pre nich ťažšie užívať si život.

Trávia priveľa času na sociálnych sieťach

Okrem kontaktovania sa s kamarátmi, poprípade pracovných záležitostí, sociálne siete nie sú práve dobrý spôsob ako tráviť svoj voľný čas. Aj keď dnes je neprimeraný čas strávený na sociálnych sieťach skôr epidémiou a pomaly už aj normálnou záležitosťou, medzi ľudí, ktorí majú väčšiu pravdepodobnosť takto tráviť kvantá svojho voľného času patria aj tí s existenciálnou krízou. Je to miesto, kde nájdete tých, ktorí trpia najviac, či už narcisistov, ktorí sa potrebujú ukazovať, alebo úzkostných ľudí, ktorí sa večne porovnávajú. Ľudia s existenciálnou krízou sa utiekajú k sociálnym sieťam preto, že zhodnocujú všetko, vrátane reality samotnej. Hľadajú jednoducho niečo, nejaký zmysel v akejkoľvek forme. A tak večne sledujú a porovnávajú.

Majú málo motivácie

Rovnica je tu celkom jednoduchá: chýba zmysel = chýba motivácia. Je ťažké robiť niečo s entuziazmom, keď neviete pochopiť, prečo je to dobré. A aj keď sa teda prinútite to urobiť, psychicky vás to vyčerpáva. Psychická vyčerpanosť sa zas jednoducho dokáže pretaviť do tej fyzickej. A na pokraji síl je idea vzdať sa veľmi lákavá.

Závislosti ako možnosť úteku

Pre niekoho je to káva, pre iných alkohol či cigarety. Dôvod je však jasný, potreba motivácie. Káva vás nakopne, napomáha produktivite a keď ste celý deň stratený vo vyčerpávajúcich myšlienkach ničoty, potrebujete sa nakopnúť. Tí ktorí trpia, potrebujú motiváciu naviac, aby ňou dokázali prebiť to, čo ich drží od normálneho života. Taktiež pomáha s náladou a rozprúdením myšlienok. Každému to svoje, pre mnohých tieto veci platia pri alkohole alebo cigarete či dokonca iných látkach. Hľadáme tú najrýchlejšiu a najľahšiu cestu von, hľadáme moment pokoja. Aj keď to nie je zdravé, je to ľahko nadobudnuteľný záchytný bod, prináša pokoj, čas rozmýšľať, odreagovanie sa.

Stávajú sa z nich hypochondri

Jednoznačne nie všetci čo majú existenciálnu krízu sa zmenia na hypochondrov, ale tiež je to celkom rozšírený príznak. Hypochonder je človek, ktorý sa šialene bojí chorôb od výmyslu sveta a následne si namýšľa, že ich má. Väčšinou jediná vec, ktorá je na nich chorá, je práve tento paranoidný stav.

A čo s tým?

Na existenciálne úzkosti existujú viaceré formy liečby. Keďže existenciálna kríza je väčšinou súčasťou nejakej inej choroby či poruchy, často ide o liečby danej poruchy s ktorou by mala zmiznúť aj existenciálna kríza. Existuje však aj existenciálno-humanistická psychológia, ktorá ponúka formu liečby, ktorá sa zameriava na vaše osobné dôvody krízy, osobný strach do budúcnosti a veci, ktoré vám spôsobujú tieto myšlienky a tým vám znižujú kvalitu života. Podľa Ph.D.Louise Sundararajan, existenciálno-humanistická psychológia ponúka práve to, že sa pýta na zmysel života.

Pozri aj: Dovolila ľuďom, aby s ňou 6 hodín robili, čo len chcú. Tento zvrátený experiment poukázal na krutosť ľudí naozaj poburujúcim spôsobom

learining-mind.com