Ak je niekto z vašich najbližších v situácii, kedy sa práve musí vyrovnať s nejakou stratou, môže to byť ťažké aj pre vás. Spravili by ste totiž čokoľvek preto, aby ste dotyčnú osobu aspoň trocha potešili alebo priviedli na iné myšlienky, no vôbec neviete, čo by ste mali povedať. Obávate sa totiž, že poviete niečo nevhodné, čo by mohlo spôsobiť, že celá situácia by stala ešte horšou. Či už váš blízky čelí strate milovanej osoby, strate práce, či strate partnera po rozchode, týmito 7 vetami nič nepokazíte.

„Musí to byť pre teba naozaj veľmi ťažké. Mohol/mohla by som tvoje deti vziať dnes do kina, aby si mal/a chvíľku pre seba?“

Ponúknuť trápiacemu sa človeku pomoc je veľmi milé, no nemali ste to robiť neurčito, spôsobom ako: „Ak ti budem môcť s niečím pomôcť, len mi to prosím povedz.“ Mnohým ľuďom je totiž nepríjemné žiadať iných o pomoc, a to aj v tých najťažších chvíľach. Váš blízky si taktiež môže myslieť, že by vás len zaťažoval. Ak mu však ponúknete nejakú konkrétnu a presne špecifikovanú „službu“, je veľmi pravdepodobné, že neodmietne a navyše ho tým aspoň trocha odbremeníte a potešíte.

„Práve idem na prechádzku do prírody. Nechcel/a by si ísť so mnou? Mám tu obuv a občerstvenie aj pre teba.“

Prechádzka v prírode spraví dobre každému, je však možné, že trápiaci sa človek na ňu práve nebude mať náladu. Ak ho však viac-menej postavíte pred „hotovú vec“, šanca, že vaše pozvanie prijme je oveľa vyššia.

„Hovoril/a som ti už, čo sa mi dnes prihodilo cestou do práce?“

Nikdy sa k takejto osobe nesprávajte ako k niekomu, pred kým máte strach hovoriť o sebe. Ak s vami chce hovoriť o svojej strate, hovorte s ňou o nej – pokojne aj po tisíci krát. Ak však máte pocit, že o strate sa už rozprávať nechce, skúste ju priviesť na iné myšlienky tým, že s ňou bude hovoriť o úplne bežných a všedných veciach.

„Zajtra ťa pozývam do našej obľúbenej kaviarne. O koľkej ťa môžem vyzdvihnúť?“

Smútok, depresia a izolácia majú tendenciu navzájom sa „prikrmovať“ a tak len rásť, rásť a rásť. To posledné, čo by ste mali spraviť je to, že vášmu blízkemu jednoducho necháte čas, aby všetko prebolelo. Neprebolí. Neopúšťajte svojich blízkych, keď vás potrebujú najviac. Ak vidíte, že na návštevu vašej obľúbenej kaviarne alebo cukrárne trpiaca osoba ešte naozaj nemá náladu a nepresvedčíte ju, zastavte sa u nej doma napríklad cestou z práce a prineste jej obľúbené jedlo, či knihu, o ktorej ste naposledy spolu hovorili.

„Ak nechceš, o tom, čo sa stalo nemusíme vôbec hovoriť.“

Nie každý ma chuť hovoriť o tom, čo sa vlastne stalo a ako to prebehlo. Možné je aj to, že váš blízky musel tento príbeh rozpovedať už toľkokrát, že si od neho jednoducho potrebuje oddýchnuť. Rešpektujte to a dajte mu najavo, že ste neprišli len „na výzvedy“, ale že ste mu prišli naozaj pomôcť.

„Predo mnou sa za slzy vôbec nemusíš hanbiť. Len si poplač, vieš, že si poplačem s tebou.“

Plač je zdravý a je univerzálnym liekom na takmer každú bolesť. Aj keď poskytuje len dočasnú úľavu, niekedy je „rameno na vyplakanie sa“ to jediné, čo od vás váš blízky chce. Je dôležité, aby ste mu dali najavo, že plač nepovažujete za prejav slabosti – práve naopak, podporte ho v tom, aby si slzami uľavil.

„Nedokážem si ani len predstaviť, ako sa teraz cítiš.“

V žiadnom prípade nepoužite vety ako: „Presne viem, ako sa teraz cítiš“ alebo „Minulý rok som si prešiel/prešla presne týmto istým“. Niektorí ľudia totiž majú tendenciu súťažiť aj v miere prežívaného nešťastia. Nikdy sa tejto chyby nedopustite a zoberte to z úplne opačného konca. Povedzte trápiacemu sa človeku, že naozaj si nedokážete ani len predstaviť, akú bolesť práve prežíva. A klamať naozaj nebudete, pretože to, aké trápenie niekto prežíva si naozaj nedokážeme predstaviť.

Pozri aj: 7 ŽIVOTNÝCH LEKCIÍ, KTORÉ NÁS NAUČIL KULTOVÝ FILM VYKÚPENIE Z VÄZNICE SHAWSHANK

psych.sk (Henrieta Balázsová), iheartintelligence