Kedysi žilo v jednom dome alebo v jednom meste niekoľko generácií ľudí. Teraz sú rodiny neraz roztrúsené po celom svete a ak chcete príbuzných navštíviť, musíte si vyhradiť čas a odcestovať za nimi. Ďalším faktorom sú sociálne siete, ktoré nám poskytujú možnosti, aké donedávna neexistovali. Avšak osobný kontakt a ľudské teplo sme nahradili monitormi a kontaktom cez internet. Osamelosť sa pomaly ale isto stáva epidémiou. Čo vlastne o nej vieme?

Čím viac priateľov, tým lepšie

Neexistuje žiaden výskum, ktorý by dokazoval, že ak budete mať nejaký počet priateľov, zaručí vám to, že nebudete osamelí. Nie je však také jednoduché dosiahnuť rovnováhu medzi tým, po čom túžime a medzi reálnymi možnosťami. Nie je dôležité, koľko máme priateľov, ale ako sa s nimi cítime. Osamelosť je totiž subjektívny zážitok, každý ju vníma ináč. Niektorí ľudia neznesú ani pomyslenie na osamelosť a za každých okolností sa obklopujú ľuďmi, iní sa cítia osamelo aj v dave.

To, ako osamelosť vnímame, závisí od mnohých faktorov, ako je napríklad to, či sme extrovert alebo introvert, aká veľká je naša rodina, ale aj to, ako vnímame sami seba. Dôležité je poznať sa a vedieť, koľko sociálnej interakcie potrebujeme k tomu, aby to naplnilo naše potreby.

Introverti sú osamelejší ako extroverti

Každý občas potrebuje mať čas len pre seba, introverti ho však potrebujú o niečo viac. Extrovert možno rád stretáva nových ľudí každý deň, kým introvert si vystačí s jedným či dvoma dobrými priateľmi. To však neznamená, že introvert musí byť osamelejší.  Je dôležité podotknúť, že osamelosť si nevyberá špecifické skupiny ľudí. Osamelo sa môže cítiť každý jeden z nás.

Záleží len na silných putách

Aj toto je mylný názor, keďže výskumy dokázali, že ľudia, ktorí majú silné putá, ako napríklad veľkú rodinu či partnera, sa necítia menej osamelí. Aj keď sa to nezdá, aj povrchné vzťahy sú dôležité, pretože práve vďaka nim môžu vzniknúť aj silné putá. Okrem toho rozširujú náš náhľad, perspektívu, sieť kontaktov a učíme sa nové veci aj vďaka nim.

Manželia nemôžu byť osamelí

Aj toto je mýtus. Manželstvo, v ktorom nevyriešené konflikty produkujú napätie, môže byť priestorom pre osamelosť. Počet rozvodov neustále stúpa a až v jednej tretine manželstiev aspoň jeden z dvojice udáva, že sa cíti osamelo. Ak je jedinec v nesprávnom vzťahu, osamelosť je často ešte vyššia, než ako keby bol bez partnera. Majte však na pamäti, že aj toto je možné vyriešiť a opäť si s partnerom vytvoriť puto.

Slabé sociálne zručnosti

Ako sme už poznamenali, osamelosť sa týka každého, teda aj tých, ktorí majú sociálne zručnosti na vysokej úrovni. K tomu, aby sme sa osamelosti vyhli, nestačí vedieť len efektívne komunikovať. Efektívna komunikácia je síce dobrým prvým krokom, osamelosť však nevylieči. Dôležité je pochopiť, čo osamelosť spôsobuje a naučiť sa korigovať to.

Na osamelosť sa umiera

Osamelosť sa síce spája s vyšším rizikom predčasného úmrtia, samotná však nie je príčinou smrti. Človek zomiera pod vplyvom faktorov prostredia a genetických predispozícií a osamelosť môže prispieť k tomu, aby sa tieto faktory negatívne prejavili v skoršom veku.

Na osamelosti nie je nič dobré

V istom bode života zažíva osamelosť každý z nás a aj keď ju vnímame ako niečo zlé, má aj svoje pozitíva. Podobne, ako keď prežívame stres, telo nás v prípade osamelosti varuje, že sa niečo deje a mali by sme to napraviť. Konkrétne v tomto prípade nám dáva najavo, že by sme mali prehodnotiť a napraviť svoje sociálne siete (teraz nemyslíme Facebook a Twitter ale tie v skutočnom živote).

Človek je tvor spoločenský a je lepšie vedieť, že sa cítime osamelo a mať schopnosť napraviť to, než necítiť vôbec nič.

Pozri aj: Prečo samota prospieva nášmu zdraviu?

psych2go