Vedci však zis­tili, že star­nu­tie mozgu spo­jené so stra­tou nie­kto­rých jeho fun­kcií môžeš oddia­liť, pri nie­kto­rých fun­kciách dokonca úplne zvrá­tiť. Stačí, ak budeš pra­vi­delne vyko­ná­vať tieto čin­nosti, z kto­rých si môžeš vypes­to­vať koníčky, ktoré ťa budú spre­vá­dzať každý deň. 

Hra na hudobný nástroj

Neuro­vedci už roky skú­majú pre­po­je­nie pra­vi­del­ného hra­nia na aký­koľ­vek hudobný nástroj a fun­kcií ako pamäť, rie­še­nie prob­lé­mov či schop­nosť logic­kého mys­le­nia. Zis­tilo sa, že hra na hudobný nástroj zvy­šuje v mozgu objem sivej hmoty a vytvára nové ner­vové spo­je­nia medzi hemi­sfé­rami mozgu. Mozog tak dlho­dobo fun­guje oveľa lep­šie.

Číta­nie

Bez ohľadu nato, či si fanú­ši­kom komik­sov alebo odbor­nej lite­ra­túry, nepres­tá­vaj čítať. Vedci totiž doká­zali, že číta­nie zvy­šuje moz­govú čin­nosť hneď v nie­koľ­kých oblas­tiach. Číta­nie posil­ňuje aj tie časti mozgu, ktoré sú zod­po­vedné za rie­še­nie prob­lé­mov, hľa­da­nie rie­šení, či schop­nosť empa­tie. Číta­nie tak­tiež zlep­šuje našu pamäť a výrazne pod­po­ruje schop­nosť pred­sta­vi­vosti.

Cvi­če­nie

Je doká­zané, že cvi­če­ním si telo v krv­nom rie­čisku vytvára špe­ci­fickú biel­ko­vinu, ktorá krvou putuje do mozgu. Tam je moz­gom absor­bo­vaná, čo následne výrazne zvýši jeho schop­nosť sústre­de­nia a pamäte. Skvele to na sebe môžeš odpo­zo­ro­vať naprí­klad vtedy, ak sa cvi­če­niu venu­ješ ráno. Mnoho ľudí to robí práve preto, že sa im po ran­nom cvi­čení po zvy­šok dňa sústredí na prácu oveľa jed­no­duch­šie.

Medi­tá­cia

Medi­tá­cia už dávno nie je výsa­dou bud­his­tic­kých, či hin­du­is­tic­kých mní­chov. Naj­nov­šie výskumy doká­zali, že medi­tá­cia komu­koľ­vek pomáha nado­bud­núť lep­šiu kon­trolu nad svo­jím mys­le­ním. Ďalej výrazne zlep­šuje schop­nosť pamäte a sústre­de­nia a v nepo­sled­nom rade dokáže regu­lo­vať hla­dinu stresu a úzkosti. Medi­tá­cia je samoz­rejme vhodná pre všet­kých, bez ohľadu na vek.

Kumu­la­tívne uče­nie sa

Kumu­la­tívne uče­nie sa je defi­no­vané ako pro­ces, kedy „vrstvíme“ na už nado­bud­nuté infor­má­cie nejaké ďal­šie, ktoré na ne nad­vä­zujú. Skve­lým prí­kla­dom pre lep­šie pocho­pe­nie je naprí­klad mate­ma­tika. Už v ranom veku sa ju učíme pro­stred­níc­tvom spoz­ná­va­nia čís­lic a naj­jed­no­duch­ších prí­kla­dov a naše vedo­mosti postupne naras­tajú. Rov­na­kým spô­so­bom sa však môžeš vzde­lá­vať v akej­koľ­vek oblasti, ktorá ti je blízka. Akti­vu­ješ tým totiž pravý fron­tálny lalok mozgu, ktorý je okrem iného zod­po­vedný aj za pamäť, či reč.

Puzzle

Mozog možno pri­rov­nať ako k počí­taču, tak aj k sva­lom. Čím viac infor­má­cií doňho vlo­žíš, tým sa stáva výkon­nej­ším. Ak ho zase pra­vi­delne pre­cvi­ču­ješ a namá­haš, stáva sa sil­nej­ším. To môžeš pod­po­riť aj rela­xač­nými čin­nos­ťami, ako je napr. skla­da­nie puzzle. Vhodné je však aj hra­nie šachu, či nie­kto­rých PC hier, ktoré ťa nútia stra­te­gicky pre­mýš­ľať.

Uče­nie sa nových jazy­kov

Dnes je už doká­zané, že uče­nie sa nového jazyka v akom­koľ­vek veku má na mozog neza­ned­ba­teľné účinky. Ľudia, ktorí hovo­ria via­ce­rými jazykmi majú totiž v istých oblas­tiach mozgu viac sivej hmoty, než tí jazy­kovo menej zdatní. Zna­mená to, že ich časti mozgu zod­po­vedné za uva­žo­va­nie, plá­no­va­nie a pamäť sú viac roz­vi­nuté, čo môžu zužit­ko­vať naprí­klad pri mul­ti­tas­kingu.

Pozri aj: TÝCHTO 5 NÁVYKOV, KTORÉ ROBÍTE KAŽDÝ DEŇ, NIČÍ VAŠU INTELIGENCIU. VYHNITE SA IM

lifehack.org, startitup.sk