I ten najlepší rodič občas zlyhá a priznajme si, dieťa nás vie niekedy poriadne „dostať do vývrtky.“ No viaceré štúdie poukazujú na to, že za hlavné vzorce správania sa detí môžu práve rodičia. Najmä do veku troch rokov do detí „vkladáme“ programy, ktoré ich budú ovplyvňovať po celý ich život. Veď nie nadarmo sa vraví: „Dajte mi dieťa a ja vám z neho spravím, čo len budete chcieť. Génia, umelca alebo vraha.“

Aké sú teda najčastejšie chyby, ktorých sa pri výchove dopúšťa nejeden rodič? Neraz viní dieťa z nevhodného správania, no v skutočnosti má na ňom najväčšiu zásluhu práve on.

#1 Sústavné prerušovanie

„Neskáč mi do reči,“ neraz okríkneme naše dieťa, keď sa nám snaží ukázať niečo „životne dôležité“, zatiaľ čo sa snažíme vybaviť si nevyhnutný telefonát s bankou. No podľa viacerých odborníkov, trpezlivosť musíme u dieťaťa cvičiť od malička. Ak ho necháme, aby nás vyrušovalo pri naozaj dôležitej a neodkladnej činnosti, bude to sústavne opakovať. Treba ho chytiť za ruku, aby cítilo, že ho vnímame a rázne, no s láskou ho upozorniť na to, aby počkalo.

 #2 V obchode chytajú všetko, čo im príde pod ruku

… a ide z toho rozhodiť nielen nás, ale i predavačky. Deti si totiž myslia, že veci z regálu vyberáme úplne náhodne. Teda tak, ako by to urobili oni. Vyberú si levanduľový osviežovač len preto, pretože má pekné balenie. Skúsme im však miesto okrikovania ponúknuť systém, ktorý naozaj funguje. Dajme im do ruky nákupný zoznam, a to aj vtedy, keď netušia, čo sú to písmenká. Povedzme im však, čo tam máme napísané, a tak môžu začať hľadať tovar spolu s nami.

#3 Deti zabúdajú na zdvorilosť

Pamätáte sa, ako nás rodičia od detstva buzerovali za to, že sme sa nepozdravili susede? To, že sa nám málokedy odzdravila, je už druhá vec. No má zmysel učiť deti základom slušného správania. Ak dieťa niečo chce, nedajte mu to, kým o to slušne nepožiada. Slušnosť by mala byť v našej spoločnosti základom. Možno si matne spomínate na to, že prvý sa má žene pozdraviť muž. No tých to neraz ani nenapadne. Preto maminy a ocinovia, naučte deti slušným spôsobom!

#4 Nevedia, kde sú hranice

Je nádherné, že deti sú zvedavé. Je v poriadku, že sa zaujímajú o okolitý svet. No zároveň musia vedieť, kde sú hranice. Môžete sa s deťmi dohodnúť na určitých pravidlách, a na tom, že o niečom sa porozprávate doma. A tak pri nevhodnej situácii jemne svojmu dieťaťu naznačte, že určite dostane na svoju zvedavú otázku odpoveď, no musí počkať, kým neprídete domov. Nechceme totiž nikoho uraziť, však?

#5 Nenaučili sa dôverovať svojim schopnostiam

Keď do dieťaťa sústavne vkladáme programy plné strachu, dieťa zabudne dôverovať svojim vlastným schopnostiam. Preto ich zbytočne neinfikujme strachom. Vytvorme pre nich bezpečné prostredie, no ukážme im, že sme pri nich, a že im plne dôverujeme. Tak aj oni začnú v sebe budovať zdravú sebadôveru.

#6 Sú drzí voči dospelým

Naše deti sú pre nás všetko na svete, no pre cudzích ľudí sú to stále len cudzie deti. Preto im nemusí byť veľmi príjemné, ak im cudzie dieťa  v parku venuje prílišnú pozornosť. Treba to vedieť odhadnúť a ak je to niekomu nepríjemné, treba včas zasiahnuť. Skôr, než si váš milovaný potomok vypočuje niečo nepríjemné.

Pozri aj: 10 najčastejších psychologických problémov, ktorými deti trpia kvôli nesprávnej výchove

brightside