Vyhodili vás z práce, ste čerstvo po rozchode, alebo od vás niekto neprijal pomoc a miesto toho sa vám vysmial? Ani jedna z týchto skúseností nikoho nepoteší, a že sa po nej cítite zle, je celkom prirodzené. Okrem nepríjemných pocitov sa však dá reagovať aj produktívnym spôsobom.

Vedci skúmajúci odmietnutie využívajú experimenty, pri ktorých najprv urobia nábor účastníkov s tým, že sa ich snažia motivovať, a potom niektorých z prijatých respondentov vylúčia z výskumu. Predmetom výskumu je následne pozorovanie rozdielov v správaní medzi prijatými a odmietnutými respondentmi.

Okrem skleslej nálady, podráždenia alebo nespokojnosti sa medzi najčastejšie stratégie zvládania odmietnutých osôb radia aj tieto 4 menej obvyklé…

Zvýšenie sebavedomia

Na prvý pohľad vám to môže pripadať ako nezmysel, no opak je pravdou. Určite ste sa už stretli s ľuďmi, ktorí si po tom, čo dostali zamietavú odpoveď, povedali, že je to v podstate dobre, pretože sa aspoň nemusia zahadzovať s niekým, kto im za to nestojí. Ide v podstate o ego-obranný mechanizmus, pri ktorom, miesto toho, aby sme si museli priznať zlyhanie, radšej budeme okoliu vyčítať nedostatky, čím zvýšime svoje sebavedomie, lebo oproti ostatným vyzeráme lepšie. Niekedy je to úsmevné, niekedy to pomôže prísť na iné myšlienky, no nezabúdajte, že na to, aby to bolo produktívne, je potrebné používať to s mierou.

Kreativita

Máte pocit, že vôbec nie ste kreatívny? Skúste sa vystaviť odmietnutiu. Prečo? Vedci zistili, že ľudia, ktorí sa pri dosahovaní svojich cieľov stretnú s prekážkami a neúspechom, sú oveľa viac kreatívni, učia sa inak spracovať podnety zvonka a vidia príležitosti a cestičky aj tam, kde ostatní nie. Okrem toho, mení sa ich pohľad na svet a vedia využiť aj zdanlivo náhodné udalosti vo svoj prospech. Príde vám to povedomé? Možno ste už počuli známe motto: „Cestu si nájdem, alebo spravím…“

Nárast alebo pokles sebadôvery

Tento spôsob vyrovnávania sa s odmietnutím je pomerne známy. Zvyčajne to funguje tak, že ľudia, ktorí málo dôverujú sami sebe, si po odmietnutí budú veriť ešte menej a naopak. Prečo to tak je? Jedným z možných dôvodov je aj uhol, pod akým sa ľudia na danú situáciu dívajú. Ak sa sústredia viac na mienku iných, je logické, že budú mať pocit, že zlyhanie má príčinu v ich samotných a budú si preto veriť ešte menej. Ak sa však na danú situáciu dívajú z hľadiska svojich možností, budú k sebe samým zhovievavejší v tom zmysle, že sa z neúspechu poučia a sústredia sa skôr na to, čo by mohli do budúcna zlepšiť, ako na to, že sa im niečo nepodarilo. Ku ktorému typu patríte vy?

Náboženstvo

Viera a náboženstvo už po stáročia ľuďom pomáhajú vysporiadať sa s ťažkými životnými udalosťami. Inak tomu nie je ani pri odmietnutí. Súbor štúdií z roku 2010 preukázal, že vyrovnávanie sa s odmietnutím zahŕňa vyššiu ochotu byť nábožensky aktívny a prispôsobiť svoj život viere. Okrem toho môže náboženstvo pomôcť spracovať stres z odmietnutia: ľudia, ktorí samých seba považovali za veriacich ľudí, mali tendenciu reagovať na odmietnutie menej agresívne.

Nič nie je také čierne, ako sa zdá. Inak tomu nie je ani pri odmietnutí, lebo aj keď je nepríjemné, môže nám pomôcť zmeniť seba samých alebo náš pohľad na svet. Pretože viac, než na tom, aby sme sa odmietnutiu vyhli, záleží na tom, čo s ním urobíme.

Pozri aj: 5 telesných procesov, o ktorých ste netušili, no má ich na svedomí rozchod

blog.allpsych