Určiť, čo to vlastne duša je, je pomerne náročné. Najľahšie je hádam popísať ju z filozofického hľadiska, no keby sa vás niekto opýtal, ako vyzerá a kde sa v ľudskom tele nachádza, aká by bola vaša odpoveď? Tú sa v roku 1907 rozhodol zistiť Duncan MacDougal.

Prelomová publikácia

Rok 1907 bol zvláštny, a to napríklad tým, že práve v tento rok bol publikovaný článok, ktorý zmazal tenkú hranicu medzi vedou a niečím nadprirodzeným. Americký lekár sa totiž rozhodol, že dokáže existenciu ľudskej duše.

Konkrétne Duncan MacDougal sa rozhodol, že ľudskú dušu nielen popíše, ale aj ju odváži, o čo sa dovtedy nepokúsil nik. Dúfal totiž, že keď dokáže, že duša sa dá odvážiť ako akýkoľvek iný materiál, získa tým kľúč k ľudskej existencii. Pomenoval preto dušu duševnou substanciou.

Na váhach

MacDougal začal svoj experiment ešte v roku 1901 a 6 účastníkov experimentov si vyberal spomedzi pacientov. Tých premiestnil z nemocničných lôžok na špeciálne upravené váhy, aby bol jeho experiment čo najpresnejší.

Väčšina z pacientov bola vážne chorá, hovorí sa, že trpeli tuberkulózou a boli nevládni, čo MacDougalovi vyhovovalo, pretože keď pacienti ležali na váhach v pokoji, merania boli presnejšie. Ešte bizarnejšie je, že lekár si vyberal pacientov, pri ktorých sa zdalo, že čoskoro umrú.

Následne zachytil ich presný moment smrti a váhu pred smrťou a tesne po nej. Do svojich výpočtov zarátal dokonca aj to, koľko sa pacienti potili, či koľko vylúčili moču. O 6 rokov neskôr sa Duncan MacDougal rozhodol svoje zistenia publikovať.

Kritika

Koľko teda váži ľudská duša? Podľa MacDougalových zistení váži duševná substancia 21 gramov. Aby svoje výsledky potvrdil, lekár hovoril, že ručička na váhe poklesla hneď, ako pacient vydýchol naposledy, ako keby sa z jeho tela zodvihla istá tiaž.

Samozrejme, výsledky tohto experimentu sa stretli so skepticizmom a mnohými pochybnosťami, a to tak zo strany laikov, ako i zo strany odborníkov. Istý lekár menom Augustus P. Clarke tvrdil, že strata istej hmostnosti je prirodzeným procesom, pretože sa podľa neho telo po smrti zahrieva a viac sa potí.

Fotografia duše

Samozrejme, lekárova teória mala aj svojich podporovateľov. Aj keď všetkým bolo jasné, že po štatistickej stránke výskum validný nie je, verili, že výskum duše nie je taký jednoduchý a isté prekážky sú samozrejmosťou.

MacDougal si bol prekážok vedomý a aby prišiel s rukolapným dôkazom, pokúšal sa duše unikajúce z tela odfotografovať. Niektorí jeho zástancovia tvrdili, že sa mu to aj podarilo, a na záberoch údajne vidieť okolo lebky umierajúceho podivnú žiaru.

Od tých čias sa veda posunula oveľa ďalej, no výskum duše ostáva naďalej významnou súčasťou histórie. Konkrétne MacDougalov výskum dokonca inšpiroval aj vznik niekoľkých filmov, ako napríklad 21 Grams.

Pozri aj:

Toto je 10 znamení, že aj keď ste nažive, vaša duša už zomrela

thevintagenews