Vždy, keď niekoho stretneme prvýkrát, vytvoríme si o ňom úsudok. Niekedy je pozitívny, inokedy skôr negatívny, v každom prípade, prvý dojem je dôležitý. Harvardskej psychologičke sa podarilo odhaliť dve základné kritériá, na základe ktorých posudzujeme iných, keď niekoho prvýkrát vidíme. Ste zvedaví, na akých dvoch kritériách staviame svoje úsudky?

Psychologička z Harvardu Amy Cuddy a jej dvaja kolegovia Susan Fiske a Peter Glick sa štúdiu prvého dojmu venovali 15 rokov. Došli k záveru, že v interakciách medzi ľuďmi fungujú isté vzorce správania sa.

Cuddyová vo svojej knihe „Presence“ vysvetľuje, že ak niekoho stretneme prvýkrát, pýtame sa sami seba dve otázky:

Môžem tejto osobe dôverovať?

Môžem túto osobu rešpektovať?

Slovami Cuddyovej, ľudia posudzujú, či ste skôr dobrosrdečná alebo viac kompetentná osoba. Väčšina z nás si praje, aby v nás iní ľudia videli obe tieto vlastnosti. Dôležitosť jednej, či druhej vnímanej vlastnosti závisí od situácie, v ktorej sa práve nachádzame.

Podľa Cuddyovej, pokiaľ ide o profesionálny kontext, väčšina ľudí považuje za dôležitejšiu kompetentnosť, než dobrosrdečnosť. Iste ste si všimli, že pokiaľ máte záujem o nové zamestnanie, váš možný budúci zamestnávateľ skôr dbá na to, aby ste boli dostatočne múdri, talentovaní a šikovní, a aby ste zvládali potrebné situácie.

Zaujímavé ale je, že v bežnej situácii, kedy sa s niekým stretnete napríklad na ulici alebo u známych, pre tých, ktorí vás posudzujú, je dôležitejšie, či ste dobrý človek, a či sa vám dá veriť.

Cuddyová tvrdí, že z evolučného hľadiska je pre nás dôležitejšie to, či si druhá osoba zaslúži našu dôveru. Toto tvrdenie dáva zmysel, ak sa vrátime do staroveku. Pre jaskynného muža bolo dôležitejšie, či môže svojmu „parťákovi“ veriť, že ho v noci nezabije a neokradne, než sa starať o to, či je dostatočne kompetentný na to, aby dokázal nazbierať drevo a založiť oheň.

Aj keď je kompetentnosť dôležitá vlastnosť, ktorú môžeme časom nadobudnúť, dokážeme ju plne oceniť až potom, čo si osoba získala našu dôveru. Podľa Cuddyovej prehnane prezentovať svoju silu a schopnosti môže mať občas skôr negatívne následky.

Napríklad, niektorí zamestnanci väčších firiem sú často natoľko pohltení dokazovaním svojej inteligencie a svojich schopností, že vynechávajú spoločenské udalosti, nikdy nikoho nepožiadajú o pomoc a len zriedka sa socializujú. V konečnom dôsledku sú neprístupní a strácajú šance na to, aby sa stali obľúbenými.

Cuddyová sa vyjadrila: „Ak vám niekto, koho sa snažíte ovplyvniť nedôveruje, nedotiahnete to veľmi ďaleko. V skutočnosti skôr vyvoláte podozrenie, pretože môžete pôsobiť ako manipulátor. Na druhej strane príjemná a dôveryhodná osoba vyvoláva skôr obdiv. Až po tom, keď získate niečiu dôveru, sa vaša sila zmení na dar a nie na hrozbu.“

Majte toto na pamäti vždy, keď idete na pracovný pohovor, alebo sa chystáte s niekým novým zoznámiť. Hovorte s ľuďmi otvorene a priateľsky, nechajte, aby vás vnímali ako niekoho, komu sa dá veriť. Môže to zmeniť váš život.

Pozri aj: TÁTO 75-ROČNÁ ŠTÚDIA Z HARVARDU ODHALILA 5 TAJOMSTIEV K ŠŤASTNÉMU ŽIVOTU

psych.sk (Petra Sušaninová) curiousmindmagazine