Určite ste si už mnohokrát pri pohľade na svojich rodičov a pri niektorých výchovných metódach povedali, že vy toto svojim deťom robiť nebudete. Spôsobov, ako vychovávať dieťa je mnoho a nedá sa jednoznačne povedať, ktorý je ten správny. Základnou zásadou každého rodiča by však mala byť láska a akceptácia, no nie všetci rodičia si to uvedomujú a neraz sa správajú bez lásky a povýšenecky, čo má na dieťa toxický vplyv.

Ak raz budete rodičmi, vyhnite sa týmto 13 veciam…

#1

Úplným základom je vytvoriť dieťaťu bezpečné a podporujúce prostredie. Niektorí rodičia si myslia, že pre ich potomka bude najlepšie, keď si odmalička zvykne na to, že svet je temné a zložité miesto. Sú až príliš tvrdí, lebo si myslia, že dieťa tak získa samostatnosť, no opomínajú fakt, že ho ochudobňujú o vytvorenie si blízkych vzťahov a získanie nádeje, ktorú bude v živote potrebovať.

Každý z nás potrebuje lásku a pocit, že je bezvýhradne prijímaný taký, aký je. Inak nedokážeme rásť a meniť sa k lepšiemu. Výchova k samostatnosti je super, no nemala by pri nej chýbať láska a pocit, že dieťa sa má na koho obrátiť, aj keď veci nezvládne.

#2

Každý rodič netrpezlivo čaká na prvé kroky svojho dieťaťa, na prvé slová a ďalšie úspechy, ktoré s vekom prichádzajú. No niektorí rodičia to so svojou netrpezlivosťou preháňajú. V snahe posunúť svojho potomka čím skôr dopredu sú kritickí, riešia všetko, čo dieťa urobí a často prehliadajú snahu a ochotu, ktoré predchádzali pádom. Neuvedomujú si, že svojím nevhodným správaním dieťaťu uberajú pomyselný vietor z plachiet. Všetci predsa robíme chyby, no dôležitejšie ako to je nevzdať sa a skúšať to dovtedy, kým sa úspech dostaví.

#3

Častým problémom mnohých ľudí je to, ako vnímajú svoje rodičovstvo. Pre mnohých to nie je rovnocenný vzťah dvoch partnerov, ale vzťah podriadeného a nadriadeného. Potom si neuvedomujú, že k svojmu potomkovi sa nesprávajú ako k dieťaťu, ale ako k podriadenému v práci. Nechápu, že ich dieťa im nič nedlhuje, že má právo na svoj vlastný život a na to, aby mu boli veci vysvetlené a nie nanútené.

#4

Deti vedia byť niekedy komické a dospelí majú potom čo robiť, aby udržali emócie na uzde a nerozosmiali sa. To je ešte v poriadku. No v poriadku nie je, keď si rodičia robia z detí nemiestne žarty, bavia sa na cudzí účet a neuvedomujú si, ako ich tým môžu zraniť. Deti sú malé, ale nie hlúpe. Vieme, že neraz stačí jedna nevhodná poznámka na to, aby sa u adolescentov rozvinuli poruchy príjmu potravy či iné sebadeštruktívne správanie. A to za tú ‚srandu‘ ozaj nestojí.

#5

Niektorí ľudia robia pri výchove naozaj neuveriteľné veci. Svoje osobné problémy a neúspechy si vyvŕšia na deťoch tým, že im všetko zlé pripisujú za vinu. Neraz sa stáva, že rodičia, ktorí svojich potomkov fyzicky či psychický týrajú, im dookola omieľajú, že si to zaslúžia. A to je ozaj tragické. Najmä, keď si uvedomíme, že v určitom veku deti berú každé slovo, ktoré im mama či otec povedia, ako jedinú a výlučnú pravdu.

#6

Každý z nás má raz dobrú a inokedy zlú náladu. Naučili sme sa, že sa to v živote takto strieda, a že aj tie najchmúrnejšie pocity raz odznejú. Deti sa to však ešte len učia. Ak im to dospelí neumožnia a budú ich viesť k tomu, aby potláčali svoje emócie, riskujú, že ich potomkovia upadnú do depresie alebo nebudú schopní vytvárať hlboké a blízke vzťahy. Správny rodič by mal svoje dieťa viesť k tomu, aby o svojich pocitoch hovorilo a nebálo sa ich prejaviť.

#7

Výchova je zodpovedná úloha, ktorá niektorým ľuďom dodáva istý pocit moci. Myslia si, že sú niečo viac a s poriadkom a disciplínou to preháňajú. Niekedy až tak, že sa ich vlastné deti boja, lebo vedia, že za každý neúspech budú potrestané a ponížené. Neskôr ich to ovplyvňuje aj v živote a je to čoraz horšie a horšie. Boja sa zaujať vlastné stanovisko, radšej nesnívajú a svoj život žijú podľa toho, čo si myslia iní. Toto svojim deťom neurobte. Nech vám radšej povedia pravdu, aj keď je nepríjemná, ako by mali zo strachu klamať. Rozdiel medzi rešpektom a strachom je priepastný.

#8

Ďalšou chybou pri výchove je, keď rodičia neberú do úvahy názor svojho dieťaťa. Samozrejme, že sú múdrejší a lepšie vedia vyhodnotiť situáciu, no aj tí najmenší majú právo vyjadriť svoj názor, keď ide o rozhodnutia týkajúce sa celej rodiny. Na druhej strane, chybu robia aj tí rodičia, ktorí všetko podriaďujú svojim potomkom a neprimerane ich rozmaznávajú.

#9

Mnohí rodičia si chcú cez svoje deti splniť svoje vlastné sny. Je to jedna z najhorších chýb, ktoré sa môžu pri výchove urobiť. Nútiť niekoho, aby robil to, čo vy uznáte za vhodné, miesto toho, aby si vybral vlastnú cestu, vôbec nie je fér. Niektorí ľudia by mali pochopiť, že jediný, kto im môže splniť ich sny a plány, sú oni sami. A okrem toho, každý sme jedinečný a máme právo na vlastné rozhodnutia a vlastnú cestu za šťastím.

#10

Spoločne strávený čas a lásku, ktorú od rodičov deti dostanú, im nedokážu vynahradiť žiadne hmotné darčeky. Napriek tomu si mnohí ľudia svoje deti takto „kupujú“. Chcú sa tým ospravedlniť za to, že si na ne nevedia alebo nechcú nájsť čas, no zabúdajú na to, že ich osobu pri výchove nenahradia ani hračky, ani peniaze, ani technika.

#11

Možno ste aj vy zažili tichú domácnosť, keď sa s vami rodičia kvôli niečomu, čo ste (ne)urobili, prestali rozprávať. Iste si spomínate, aké nepríjemné to pre vás bolo. Viac než premýšľaním nad sebou ste trávili čas tým, že ste sa borili nepríjemnými pocitmi z toho, aké to doma máte. Nerobte to ani svojim deťom, ani nikomu inému. Hádky a nezhody diskutujte dovtedy, kým ich nedovediete do konca. Ticho v tomto prípade nie je riešením, ale prejavom pasívnej agresie.

#12

Ak chcete rešpekt, rešpektujte. Nič človeka nevytočí viac, než keď niekto naschvál prekročí vaše hranice. Platí to aj u detí. No žiaľ, mnohí rodičia vidia práva len na svojej strane a od detí vyžadujú len plnenie povinností a poslušnosť, a to nie je fér. Vzájomný rešpekt by mal byť základom aj tohto vzťahu.

#13

Na záver jedna rada: uvedomte si, že vy sami ste zodpovední za vaše šťastie. Ak raz budete mať deti, ich výchova vám síce zaberie veľa času a energie, no uvedomte si, že i tak máte dosť priestoru na to, aby ste sa realizovali vo svojich snoch a plánoch. Iste, bude to náročnejšie a je len na vás, či sa do toho pustíte.

Ak pred tým cúvnete, tak nikdy svoje deti neobviňujte za to, že ste kvôli nim nedosiahli to, čo bolo výhradne vo vašej réžii. Vy ste sa rozhodli mať dieťa a mali ste rátať so všetkým, čo to prináša. Vaše deti za vaše neúspechy nemôžu.

Pozri aj: ANKETA: Detí vo veku 4-12 rokov sme sa opýtali, čo je to šťastie. Ich odpovede vás prinútia zamyslieť sa nad tým, či si naše životy zbytočne nekomplikujeme

peacequarters