Nuž, medicína v 19. storočí ani zďaleka nemôže byť porovnávaná s dnešným štandardom. Na zdravotné sestry boli kladené vysoké nároky a mnohé z nich ani nesúviseli s výkonom ich povolania. Boli však povinné všetko robiť presne tak, ako sa od nich požadovalo. A pravidlá, ktorými sa museli riadiť, boli občas vskutku bizarné.

Dôležitou povinnosťou sestier bolo udržať správnu teplotu

Vzhľadom na to, že udržanie tej správnej teploty v miestnosti bolo kľúčové pre liečenie pacientov, táto povinnosť padla na plecia práve zdravotným sestrám. Každý deň museli v práci nosiť vedrá s uhlím. Museli sa uistiť, že každá miestnosť je vyhriata rovnomerne a teplota je akurátna.

Udržiavanie poriadku a čistoty

Kvôli zlej finančnej situácii si nemocnice v 19. storočí nemohli dovoliť zamestnávať personál na upratovanie. Boli to zdravotné sestry, kto sa musel starať o to, aby boli v izbách čisté podlahy, ale aj všetko ostatné. Našťastie, dnes už sestry umývať podlahy nemusia a môžu sa plne sústrediť na svoju prácu.

Zapisovať poznámky pre lekárov

Ručne písané poznámky boli pre lekárov mimoriadne dôležité, keďže neskôr nahliadali práve do nich. Zdravotné sestry teda museli stáť pri každom vyšetrení, či operácii a všetko zapisovať. Ak si myslíte, že je to zvláštne, čítajte ďalej.

Údržba olejových lámp a čistenie komínov

Vždy sa museli uistiť, že olejové lampy sú v plne funkčnom stave a pripravené na použitie. To znamenalo čistenie skla a napĺňanie lámp petrolejom každý jeden deň. Izby pacientov predsa museli byť patrične osvetlené. Po zabezpečení osvetlenia museli niektoré zo sestier kontrolovať a čistiť komíny.

Koľko vlastne pracovali?

V 19. storočí začínala práca zdravotných sestier o siedmej ráno a končila o ôsmej večer. Navyše, nemali povolené žiadne prestávky, museli byť neustále k dispozícii.

Voľný večer

Mali niekedy vôbec voľno? Sestričky, ktoré mali dobrý vzťah s riaditeľom nemocnice, dostali raz za týždeň jeden večer voľna na socializáciu. Trinásť hodín práce každý deň a len jeden večer voľna, to znie skutočne absurdne.

Dva voľné večery

A toto pravidlo je absurdnejšie ešte viac. Druhý večer voľna si mohli dopriať len tie zdravotné sestry, ktoré pravidelne navštevovali kostol. A aj keď dostali večer voľna, ich práca nekončila odchodom z nemocnice.

Zábava nebola povolená

V tých časoch boli sestry, ktoré sa zúčastňovali tanečných zábav, považované za nespoľahlivé. Nemali práve najlepšiu reputáciu a ich nadriadení často spochybňovali ich schopnosť riadne vykonávať svoju prácu.

Žiadne pitie alkoholu a cigarety po práci

Rovnako podozrievavo sa vedenie stavalo k zdravotným sestrám, ktoré fajčili cigarety, či pili alkoholické nápoje v akejkoľvek podobe. Návšteva salónu krásy bola taktiež známkou nespoľahlivosti. Ak by ste sa teda v tom čase rozhodli, že chcete zmeniť účes u kaderníka, riaditeľ by na vás zrejme pozeral veľmi škaredo.

Sabat

Počas Sabatu sa menili pracovné hodiny a sestry pracovali o niečo kratšie. Malo to však háčik. Zmena pracovných hodín počas sviatočných dní znamenala toľko, že o druhej poobede si mohli sestry dovoliť krátku prestávku.

Šetrenie peňazí

V dnešných časoch sa zamestnávatelia príliš nestarajú o to, ako naložíte so svojou výplatou. Nezáleží im na tom, ak ju za týždeň miniete na nákupy šiat či kozmetiky. V 19. storočí si však sestry museli odkladať polovicu svojej výplaty. Konkrétne si ju šetrili na dôchodok, aby s nimi nemocnica nemala neskôr starosti.

Zvýšenie platu

Myslíte si, že zdravotné sestry mali v minulosti nádej na zvýšenia platu? Áno, mali. Sestra, ktorá pracovala ukážkovo a preukazovala zodpovednosť a spoľahlivosť po dobu piatich rokov práce v nemocnici mala nárok na zvýšenie platu. Nebola to však žiadna sláva, zvýšenie platu predstavovalo navýšenie o päť centov na deň.

Pozri aj: Šialené postupy, týranie ale aj pokrokové objavy. Týchto 10 faktov vám prezradí, ako sa vyvíjala psychiatria v 19. storočí

scooplify