10 vecí, za ktoré sa naozaj nikdy nemusíte hanbiť

Má hanba v našich životoch vôbec zmysel? V skutočnosti je to lano, ktoré nás zväzuje. Jej úlohou je zamedziť nám v spoločensky nevhodnom správaní. No hanba je niekedy naozaj kontraproduktívna emócia. Hanbíme sa aj za to, za čo by sme sa hanbiť nemali. Bojíme sa výsmechu, odmietnutia a zranenia. A tak by to byť nemalo.

Článok pokračuje pod videom ↓

Prinášame vám 10 vecí, za ktoré sa naozaj nikdy nemusíte hanbiť. Vysvetlíme vám, prečo sú prirodzené a potrebné. Možno vám ich pochopenie pomôže k autentickejšiemu prežívaniu života.

#1 Naše sny

Hanbíte sa za to, že sa túžite stať letuškou? Pocit hanby nám v skutočnosti bráni realizovať naše sny. Trápi nás, čo povedia ľudia na to, že sa chceme živiť možno neštandardným spôsobom. Ale je to náš život. Nikto nikdy nebude kráčať v našich topánkach. Ak ľuďom na vás záleží, podporia vás v ceste, ktorou sa vyberiete. Ak sa niekto, naopak, rozhodne vysmievať vašim snom, je to obyčajný chudák, ktorý si nezaslúži vašu pozornosť.

#2 Vyjadrenie vlastných pocitov

Akosi sa stalo moderným zadržiavať vlastné emócie. Akoby citové prežívanie bolo len pre slabochov. Došli sme tak ďaleko, že city sa berú za prejav spoločenského zlyhania. Niekto si svoje pocity necháva sám pre seba, aby sa okoliu nejavil ako slaboch. Ale zdravé vyjadrovanie emócií napomáha uvoľňovať napätie a stres. Máte právo na pocity. Nech si o vás myslia čokoľvek.

#3 Vaša minulosť

Všetci máme v skrini svojich kostlivcov. Či chceme, alebo nie, sú našou (prirodzenou) súčasťou. Ale to, čo sme prežili, formuje našu osobnosť. Hanbiť sa za to, čo sme prežili, však nepomáha nikomu. Preto nechajme minulosť minulosťou.

#4 Priatelia

Možno niekto pri výbere vašich priateľov nesúhlasne zdvihne obočie. Ako sa, preboha, môžete priateliť s niekým tak prízemným? No ľudia nám do života vstupujú z určitého dôvodu. A všetci nás niečím obohatia.

#5 Vyjadriť nesúhlasné stanovisko

Najväčšia chyba viacerých rodičov je, že neučia deti povedať NIE. Dieťa musí byť za každých okolností poslušné, musí pomáhať a musí byť pripravené vypustiť dušu pre ostatných. No je to naozaj tá najsprávnejšia cesta? Máme právo na názor. A na to, aby sme kedykoľvek povedali NIE. Najmä, keby to, čo od nás vyžaduje okolie, malo byť na náš úkor.

#6 Optimistický prístup k životu

Mnoho ľudí obhajuje životný postoj skysnutého mlieka. Radšej očakávajú to najhoršie, len aby neboli sklamaní. Ak sa však radíte k optimistom, nebojte sa vyjadriť svoj postoj aj okoliu. Okrem toho, že vám to zlepší život, máte šancu inšpirovať aj ostatných. Ak vás niekto „dáva dole,“ vedzte, že v hĺbke duše vám len jednoducho závidí.

#7 Práca / Finančné ohodnotenie

Rozprávať sa o peniazoch býva málokedy príjemné. Nemusíte sa však cítiť zle, ak zarábate menej, než vaša kamarátka. Pri práci nie je prvoradé ani finančné ohodnotenie, ani pozícia, ktorú zastávate. Prvoradý by mal byť dobrý pocit, sebauspokojenie a realizácia v tom, čo robíme. Ak to je namieste, tak sa nemusíte hanbiť ani za to, že robíte smetiara. Veď málokomu sa podarí zhmotniť sen snáď každého chlapca na sídlisku!

8# Potreba času len pre seba

Cítite sa trápne, keď máte niekomu vysvetľovať, že sa vám nechce ísť von? Konečne môžete byť sami so sebou, venovať sa sami sebe, prečítať si dobrú knihu, či len tak bez hlbšieho zmyslu hľadieť pre seba… Za túto prirodzenú ľudskú potrebu sa skutočne nemusíte nikomu ospravedlňovať.

#9 Zlyhanie

Nie sme dokonalí. A je to super, však? Veď kto by zvládol žiť s prototypom dokonalého človeka? Všetci sme raz hore, raz dole. A zlyhanie, či chybné konanie, je našou prirodzenou súčasťou. Netýrajte sa však donekonečna s tým, čo sa už nedá zmeniť. Čo bolo, bolo a je čas pozerať sa stále dopredu. Nezabúdajte, že aj neúspechmi a zlyhaním si budujeme charakter.

#10 Náboženstvo alebo spiritualita

V čo veríme (či poprípade neveríme), je taktiež len naša vec. Nikto nemá právo nás osočovať za náboženské presvedčenie. Ak vás napĺňa duchovná cesta, ak sa cítite sami sebou, je to znak toho, že ste tam, kde máte byť. Už dávno nie je doba, kedy poddaní museli dobrovoľne-nasilu preberať náboženstvo svojho panovníka. Máme slobodu prejavu, aj vierovyznania. A to je fajn!

Sme rozdielni, a to je práve to nádherné. Keby sme všetci robili to isté, kopírovali sa navzájom, bola by to čistá nuda. Čo myslíte?

Pozri aj: CHCETE SA STAŤ OPTIMISTOM? SKÚSTE SA RIADIŤ TÝMITO 17 RADAMI, KTORÉ POZNÁ KAŽDÝ POZITÍVNY ČLOVEK