10 najdesivejších psychických ochorení, ktoré by ste naozaj nechceli zažiť na vlastnej koži

Podľa štatistík to s psychikou ľudí nie je dvakrát ružové. Rôznou formou psychického ochorenia vraj trpí každý štvrtý človek na planéte. Prinášame vám 10 duševných ochorení, ktoré dokazujú, že to, čo sa deje v ľudskom mozgu, je pre nás stále neprebádaným územím.

Článok pokračuje pod videom ↓

Quasimodov syndróm

Toto psychické ochorenie by ste zažiť naozaj nechceli. Pacient trpí utkvelou predstavou, že nevyzerá dobre, má nejakú fyzickú vadu alebo je asymetrický. V realite to tak samozrejme nie je, no veľmi ťažko sa to vysvetľuje pacientovi. Nechce sa fotografovať, pričom paradoxne veľa hodín strávi pred zrkadlom, aby našiel ten správny uhol, v ktorom nie je až tak vidno jeho nedostatok. V dôsledku toho má nízke sebavedomie a bojí sa, že sa mu bude niekto za jeho „nedostatok“ vysmievať.

Erotománia

Erotoman sa bláznivo a najmä choromyseľne zamiluje do objektu svojej túžby. Väčšinu si však pre svoju lásku nevyberá seberovného partnera. „Miluje“ niekoho z oveľa vyššej sociálnej vrstvy (napríklad celebritu). Verí, že obeť jeho lásky sa mu cez šifry v médiách prihovára. Žiaľbohu, erotomanom nestačí povedať rázne „nie.“ Myslia si, že aj to je súčasť nejakého tajného plánu, ktorý má za úlohu ukryť ich neštandardný vzťah pred svetom. Ak ste zvedaví na toto ochorenie vo filmovej verzii, odporúčame snímku Kamene bolesti.

Capgrasova dezilúzia

Tak tentokrát si vymyslíme dvojníka a budeme veriť, že všetko, čo sme urobili, má na svedomí práve on. Pacient verí, že naozaj existuje niekto, kto vyzerá presne ako on, a kto preberá zodpovednosť za jeho činy. Toto ochorenie môže často viezť k schizofrénii. O tomto ochorení zas hovorí film Dvojník, ktorý vznikol na základe Dostojevského románu.

Fregoliho dezilúzia

V prípade tohto psychického ochorenia pacient verí v pravý opak toho, čo sa deje: za maskou cudzinca hľadá niekoho, kto mu je blízky, kto stále nosí make-up a mení svoj fyzický vzhľad, len aby neprezradil svoju totožnosť. Tento syndróm bol po prvýkrát opísaný v roku 1937, kedy bola jedna mladá dievčina presvedčená o tom, že ju prenasledujú dvaja herci z divadla, do ktorého zvykla chodievať, a že sa jednoducho „premenili“ do podoby ostatných ľudí, ktorých poznala a s ktorými sa zvyčajne stretávala. Aj Fregoliho dezilúzia sa dočkala spracovania, a to v animovanom filme Anomalisa.

Adelin syndróm

Adelin syndróm môžeme v skratke prirovnať k posadnutosti. Osoba sa totiž patologicky upne na predmet svojej lásky. Lekári túto posadnutosť v nedávnej dobe zaradili medzi duševné poruchy, pretože vážne ohrozuje zdravie a život človeka. Má vraj podobný deštruktívny účinok ako napríklad hazard, alkoholizmus a kleptománia. Príznaky ochorenia najprv pripomínajú hlbokú depresiu, ale môže byť oveľa nebezpečnejšia a môže byť sprevádzaná javmi ako prenasledovanie osoby, sebaklam, klamné nádeje, dobrovoľné sebaobetovanie, ignorovanie priateľov či strata záujmu o ďalšie témy a aktivity. Tento syndróm si môžete pozrieť vo filme Príbeh Adely H., ktorý zachytáva príbeh dievčiny, po ktorej bol tento syndróm pomenovaný.

Kryptomnézia

Kde sa končí sen a začína skutočnosť? Presne toto sa deje pri poruche pamäti, ktorá sa volá kryptomnézia. Predstavte si, že si nepamätáte, kedy sa konala určitá udalosť, alebo nedokážete rozlíšiť, či to bol iba sen alebo realita. Napríklad si nezapamätáte, či ste napísali nejakú báseň, alebo ste ju len niekde čítali. Inými slovami zabudnete na zdroj informácie, a tak nemôžete určiť, či je myšlienka vaša alebo patrí inej osobe. Je to vlastne protiklad k „deja vu“ a nazýva sa to „jamais vu“. Ak pri „deja vu“ máte pocit, že sa táto udalosť už stala, pri „jamais vu „máte presne opačný pocit. Ak vás toto ochorenie zaujalo, siahnite po filme Náuka o snoch.

Syndróm Alice v krajine zázrakov

Táto choroba vás „prerobí“ na rozprávkovú postavu. Stratíte správne vnímanie okolitých predmetov a priestoru: budete ich vnímať oveľa menšie, alebo väčšie, než sú v skutočnosti. Taktiež nebudete vedieť odhadnúť, či sú blízko, alebo ďaleko. Pri najvážnejšej forme tohto syndrómu si už nebudete vedieť poradiť ani s vlastným telom. Neporozumiete jeho tvaru, ani dimenzii.

Obcedantno-kompulzívna porucha

Pacienti, ktorí trpia obsedantno-kompulzívnou poruchou sa úplne podriadia obsedantným úzkostným myšlienkam, ktorých sa nemôžu zbaviť, ani ich nevedia kontrolovať. Ide o „rituály“ alebo osobitné opatrenia, ktoré, ako sa zdá, musia vykonávať. Smutné na tom je, že človek si plne uvedomuje nezmyselnosť svojich činov, ale ich nesplnenie vedie k neuveriteľnej úzkosti a nakoniec k neustálemu dodržiavaniu týchto rituálov.

Parafrénia

Chcete byť Napoleonom? Alebo rovno vládcom celého sveta? Táto choroba vám to umožní. Je kombináciou všetkého možného, z čoho žiaľbohu nevzíde nič dobré. Paranoidné dezilúzie sa tu miešajú s pocitom velikášstva. Pacient sa považuje za vládcu sveta a čerpá z „falošných spomienok.“ Jeho myseľ je plná halucinácií. Myslí si napríklad, že napísal najlepšie diela na svete, no pod rôznymi pseudonymami.

Rozpoltená osobnosť

Disociatívna porucha identity je vzácna duševná porucha, ktorá oddeľuje osobnosť človeka, a tak vytvára dojem viacerých osobností v jednom tele. Títo jedinci môžu mať rôzne pohlavie, vek, národnosť, temperament, mentálne schopnosti, pohľady na svet, a dokonca aj ochorenia. Príčinou tohto ochorenia je vo väčšine prípadov závažná emocionálna trauma z detstva: dieťa začne vnímať, to, čo sa s ním stalo, ako keby sa to dialo nejakému inému človeku. Asi jedným z najvýraznejších prípadov rozpoltenej osobnosti bol Billy Milligan, ktorého zatkli v roku 1970. V jeho hlave sa našla celá „zbierka“ osobností, presnejšie v ňom žilo až 24 charakterov. Touto vzácnou duševnou chorobou trpela aj hlavná postava filmu Rozpoltený.