Pri moci boli nacisti od roku 1933, až kým neboli v roku 1945 porazení. Za ten čas sa stali známymi pre účasť na mnohých krutých a nehumánnych experimentoch páchaných na ľuďoch. Hlavnou hybnou silou týchto činov bol rasizmus a viera v nadradenosť árijskej rasy. Adolf Hitler bol obzvlášť zameraný na Židov, ktorých dal zavraždiť tisíce. Plný rozsah napáchaných škôd bol odhalený až po skončení vojny, kedy vzal spravodlivosť do rúk súd v Norimbergu. A neboli to len prívrženci nacistickej strany, kto skončil pred súdom. Do páchaných zverstiev sa zapojilo aj mnoho lekárov.

Nasledujúcich desať experimentov je len ukážkou toho, aké krutosti boli napáchané. Koľko utrpenia, bolesti, mučenia a psychického týrania si vytrpeli nevinní ľudia.

Zmrazovanie

Experimenty so zmrazovaním robili nacisti kvôli snahe pripraviť sa na nízke teploty na Východnom fronte. Experiment mal simulovať podmienky, ktorým by vojaci čelili v boji proti ruským silám. Mnoho vojakov totiž umieralo na podchladenie a iné ochorenia spojené s chladom. Ako inak, experimenty nevykonávali vo vlastných radoch. Jedna z metód zahŕňala vhodenie zdravého Žida alebo Rusa do nádrže s ľadovou vodou. Nacistickí vedci zistili, že ľudia strácajú vedomie a umierajú, akonáhle teplota ich tela klesne pod 25°C. Nič ich však nezastavilo a s experimentmi pokračovali ďalej. Okrem iného lekári skúšali mnoho nehumánnych praktík, pomocou ktorých chceli resuscitovať tých, čo neumreli. Hádzali ľudí do nádrží s horúcou vodou, nútili ženy k pohlavnému styku s mužmi v bezvedomí a pálili ich horúcimi lampami. Najhoršia však bola metóda, ktorej súčasťou bolo vpravovanie takmer vriacej vody do močového mechúra, čriev a žalúdka. Toto neprežil nikto.

Kostné štepy

Pomocou kostných štepov chceli nacistickí lekári zistiť, či je možné urýchliť proces regenerácie. Ich metódy boli kruté a často končili smrťou darcu aj príjemcu. Odoberali sa časti kostí z ramena, alebo bokov zdravých ľudí a vštepovali sa zmrzačeným jedincom. Niekedy sa obeti odobrala celá ruka, predtým, než bola „zabitá“ injekciou Evipanu. V centre záujmu lekárov boli aj nervy a svaly, čo však taktiež končilo mrzačením obetí. „Cez oči mi dali deku, nevedel som, čo mi robia s nohou, cítil som však obrovskú bolesť a mal som pocit, že mi z nej niečo vyrezávajú.“, vyjadril sa preživší Vladislav Karolewski. „O dva týždne neskôr nás opäť všetkých vzali na operačnú sálu a skončili sme na stole. Odstránili mi obväzy a vtedy som po prvýkrát uvidel svoju nohu. Zárez bol taký hlboký, že som videl svoju kosť.“

Zápalné experimenty

Koncom druhej svetovej vojny začali nacistov zaujímať zápalné zbrane, ktoré boli schopné ohromnej deštrukcie. Bomby obsahovali látky s obsahom fosforu, spôsobovali veľmi vážne popáleniny a iné poranenia. Biely fosfor je nesmierne nebezpečný – ak je vdýchnutý vo forme dymu, dostane sa do tráviaceho traktu, alebo do kontaktu s pokožkou. Zápalné zbrane s obsahom fosforu môžu okamžite spôsobiť popáleniny tretieho stupňa. Popáleniny spôsobené fosforom sú závažnejšie, než bežné a hrozí vyššie riziko úmrtia, vstrebanie totiž môže viesť k multiorgánovému zlyhaniu. Účinky týchto zbraní testovali v koncentračných táboroch. Obete boli zámerne popálené látkami s obsahom fosforu, čo spôsobilo hlboké a ťažko sa hojace rany.

Malária

Počas druhej svetovej vojny padlo viac než tisíc ľudí za obeť experimentom s maláriou. Zdraví jedinci boli zámerne infikovaní maláriou, buď za pomoci nakazeného hmyzu alebo nakazenou krvou vpravenou injekčne priamo do žily. „Zrazu som mal pocit, že mi srdce vyletí z hrude.“, píše Leo Miechalowski, ktorý bol tiež obeťou tohto experimentu. „Stal sa zo mňa blázon, úplne som stratil schopnosť hovoriť.“ Medzi symptómy malárie patrí dlhodobá horúčka a bolesti hlavy, čo môže viesť ku kóme a následnej smrti. Akonáhle sa príznaky objavili, lekári vstrekli obetiam ďalšiu dávku infikovanej krvi, aby choroba ostala v obehu. Takmer polovica obetí umrela.

Odsoľovanie morskej vody

Jedným z prioritných záujmov nacistov bola snaha urobiť z morskej vody pitnú. Bolo zvykom nechávať vojakov na lodiach na mori dlhšie obdobia, môcť premeniť morskú vodu na pitnú by im preto výrazne pomohlo. Na tento experiment nacisti využili 44 ľudí, prevažne Rómov, rozdelených do 4 skupín, pričom každá skupina pila inú vodu. Jedna skupina pila morskú vodu, ďalšia morskú vodu spracovanú Burkovou metódou, ďalšia morskú vodu bez soli a posledná nedostávala vodu vôbec. Experiment bol o to krutejší, že každá obeť mala ihlu zapichnutú v pečeni alebo v mieche, aby mohli lekári zbierať údaje a počas testovania okrem podávanej vody nemohli prijímať žiadne živiny. Obete, ktoré pili morskú vodu, umierali v ukrutných kŕčoch, mali hnačku, halucinácie a blúznili.

Komory vo vysokej nadmorskej výške

V roku 1942 prebiehali v koncentračnom tábore Dachau experimenty, ktoré skúmali ľudské limity. Testy mali slúžiť nemeckým leteckým silám. Skúmal sa vplyv atmosférických podmienok a nadmorskej výšky. Nemci postavili špeciálne komory, v ktorých tieto podmienky dokázali simulovať. Obete boli umiestnené do komôr a vedci postupne podmienky zhoršovali. Takmer každá jedna obeť umrela následkom zranení spôsobených extrémnymi atmosférickými podmienkami.

Žltačka

Medzi rokmi 1943 a 1945 Nemci v koncentračných táboroch vo veľkom skúmali príčiny a následky epidemickej žltačky. Obete boli zámerne nakazené žltačkou a následne sa sledovalo ich utrpenie. Epidemická žltačka je známa pod názvom Hepatitída typu A a na niektorých miestach sveta stále nie je pod kontrolou. Infekcia spôsobuje bolesti brucha, horúčku a extrémnu nevoľnosť. Väčšinu obetí tvorili Poliaci a veľa z nich na následky infekcie zomrelo. Jediný, kto bol za toto odsúdený bol Karl Brandt, ktorý sa podieľal aj na mnohých ďalších neľudských experimentoch.

Židovská zbierka

Nacisti verili, že Židia sú podradní a vládnuť by mala árijská rasa. August Hirt, vedúci ústavu anatómie, vytvoril zbierku kostier Židov za účelom vedeckého výskumu a dokázania nadradenosti árijskej rasy. Hrozná zbierka pozostávala z kostier 115 ľudí, 79 z nich boli muži, 30 žien, 4 sovietski zajatci a 2 Poliaci. Každá z obetí bola vlákaná do zariadenia pod zámienkou vyšetrenia, boli však usmrtení plynom. Každé telo bolo poslané Hirtovi, ktorý zbavoval telá mäsa. Francúzski vojaci, ktorí zvrátenú zbierku objavili prišli na to, že telá, ktoré Hirt nestihol spracovať, mali úplne spálené tváre, aby sa zabránilo identifikácii.

Dvojčatá

Identické dvojčatá boli medzi nacistami vysoko cenené ako pokusné králiky. Po tom, čo im boli odobraté všetky možné údaje, ich nacisti zabili a ich orgány poslali do ústavov na výskumy. V roku 1943 sa obeťami obzvlášť krutých experimentov stali dvojčatá z Maďarska. V zložkách boli chlapci označení ako mladí, pekní a atletickí. Po týždňoch skúmania boli dvojčatá nútené vliezť do nádoby s horúcou vodou a byť tam, až kým neodpadli. Lekári im následne vytrhali vlasy a oholili celé telo. Každé z dvojčiat bolo podrobené bolestivému klystíru, pripevnili ich na stôl a skúmali im črevá cez análny otvor. To všetko museli vytrpieť bez akejkoľvek anestézie a na nahrávke, ktorá vznikla, chlapci nariekali tak veľmi, až sa dusili, a tak im lekári zapchali ústa. Postupne im počas mesiaca odoberali vzorky z rôznych častí tela, vrátane semenníkov a prostaty, a to čoraz bolestivejšími metódami. Na konci tohto mučenia im bola vpichnutá smrtiaca injekcia a ich orgány boli odoslané na výskum do Berlína.

„Konečné riešenie“

Najmenej slávna a najrozšírenejšia časť nacistických výskumov sa týkala genetického inžinierstva. Pôvodný názov znel „Konečné riešenie“, neskôr sa však ujalo pomenovanie „Holokaust“. Hitler mal v pláne vyhladiť Židov, Rómov, homosexuálov, černochov a mnoho iných v prospech rozšírenia árijskej rasy. Začalo to snahou dokázať, že všetky ostatné rasy sú menejcenné. Prostriedkom mala byť propaganda a spomínané experimenty. Nacisti napríklad tvrdili, že Rómovia sú náchylnejší ku kriminálnemu správaniu, čo mali dokazovať odlišné krvné typy. V roku 1941 sa za účasti polície začala obrovská operácia na vyhladenie Židov. Neskôr vznikli karavany, ktorých účelom bolo zabiť za pomoci plynu obete zamknuté v malom priestore. Následne vznikali koncentračné tábory, kde prebiehalo množstvo nehumánnych experimentov, ale aj masové vyvražďovanie. Na konci druhej svetovej vojny sa odhadovalo, že za obeť Holokaustu padlo viac než 17 miliónov obetí. 6 miliónov Židov, 3 milióny Ukrajincov, 2,5 milióna Poliakov a mnoho ďalších ľudí s fyzickými, či psychickými postihnutiami, homosexuálov, transgender ľudí a tých, čo odporovali režimu.

Pozri aj: Nacistický „Anjel smrti“ Josef Mengele a jeho 10 najšialenejších a najkrutejších experimentov

whatculture