Majú zvláštne zvyky a trochu neohrabané sociálne návyky. Môžu sa aj inak vyjadrovať. Inteligencia ich drobné podivnosti ospravedlňuje, vieme však vysvetliť, prečo tie podivnosti vôbec majú? Existuje veľa dôvodov, prečo sú géniovia iní – od výchovy, až po dedičnosť.

Niektorí ľudia tvrdia, že to všetko súvisí s dedičnosťou a s veľkosťou mozgu. Iní, že génia možno vychovať, ak je k tomu od detstva vedený cvikom a „naprogramovaním“. Nech je to už ako chce, nasledujúcich desať dôvodov objasňuje, prečo sú občas tí najmúdrejší zároveň aj najzvláštnejší.

#1 Sú precitlivení na zvuky

Klikanie perom. Chrúmanie mrkvy. Pukanie hánkami. Drobné každodenné zvuky môžu byť pre nadpriemerne inteligentného človeka mimoriadne rušivé. Neschopnosť filtrovať rušivé zvuky nie je ojedinelá. Ťažkosti s tým mali aj známe osobnosti, ako napríklad Marcel Proust, alebo Charles Darwin. Chybné filtrovanie zvukov, teda integrácia podstatných, ale aj tých nepodstatných, sa dokonca spája so zvýšenou kreativitou.

Extrémna verzia citlivosti na zvuky sa nazýva mizofónia. Tí, čo ňou trpia, majú ináč tvarovaný mozog, hlavne čelné laloky. Ak vedľa mizofonika napríklad nahlas chrúmete čipsy, v mozgu tohto jedinca dochádza k výraznej zmene aktivity. Zvuky dokonca spúšťajú fyziologické reakcie, ako napríklad zvýšený tep a potenie. Spomeňte si na to, keď budete najbližšie v kine jesť pukance a váš sused na vás bude škaredo zazerať.

#2 Sú úzkostní

Nejeden výskum sa zameriava na zistenie súvislosti medzi úzkosťou a inteligenciou. Jedna z teórií tvrdí, že mozog nadpriemerne inteligentného jedinca neustále prijíma nové informácie, spracúva ich z rôznych uhlov pohľadu a neustále pripája nové informácie. Tento vzorec vedie k tomu, že človek je viac ustarostený a úzkostný.

Avšak, zaujímavé je, že úzkosť taktiež môže napomáhať ku kreativite. Predstavte si napríklad, že sa bojíte pavúkov. Váš mozog nemôže ináč, než predstavovať si rôzne desivé scenáre, kde ste obklopení množstvom hnusných chlpatých pavúkov. Verte, či nie, práve tieto predstavy môžu časom pomôcť zbaviť sa strachu.

#3 Nevadí im ponocovanie

Štúdie tradičných spoločností ukázali, že ľudia v minulosti ponocovaniu príliš neholdovali, a to z očividných dôvodov. Umelé osvetlenie neexistovalo a nebolo potrebné ponocovať, keď loviť a vyrábať sa dalo len za denného svetla. Spolu s vynálezom elektriny sa však otvoril svet nových možností.

Výskumy ukazujú, že črty nadpriemerne inteligentných ľudí idú proti evolúcii. Napríklad v ponocovaní. Inteligentní ľudia sú zvyčajne nočné sovy. Už v detstve. Deti, ktoré nerady chodia skoro spať majú vyššiu šancu, že budú výnimočne inteligentné.

#4 Osamelosť 

Opäť sa pozrime do minulosti. V minulých časoch, ak chceli ľudia prežiť, museli vedieť spolupracovať a byť spoločenskí. Svet sa síce zmenil, stále sme však tvory spoločenské. Výskumy dokazujú, že socializácia s priateľmi úzko súvisí s vyššou životnou spokojnosťou. Teda u väčšiny ľudí. Výnimkou môžu byť tí nadpriemerne inteligentní. U nich ukazujú štatistiky pravý opak, a to nižšiu satisfakciu so zvyšujúcou sa nutnosťou sociálnej interakcie.

Samozrejme, nie je to pravidlo.

#5 Zvládajú neúspech

No, možno nie úplne. Výskumy však ukazujú, že inteligentní ľudia sú schopní poučiť sa zo svojich neúspechov rovnako, ako sa učia z úspechov, čo je nevyhnutné pre ďalší osobnostný rast. Menej inteligentní sú schopní učiť sa väčšinou len zo svojich úspechov. Je však menej pravdepodobné, že ignorovanie chýb povedie k osobnostnému rastu. Inteligentní jedinci to inštinktívne chápu, je však našou osobnou voľbou, z čoho si vezmeme ponaučenie, a z čoho nie.

#6 Majú svoje temné stránky

Ak sa smejete na nemiestnych vtipoch a na nešikovnosti iných, je pravdepodobné, že ste vysoko inteligentní (alebo len naozaj zlomyseľní). Experimenty dokázali, že ľudia, ktorí sa bavili na čiernom humore, zároveň dosahovali vyššie skóre v IQ testoch a mali lepšie vzdelanie. Zaujímavé je, že takí jedinci zároveň mali najnižšie skóre na škálach agresivity. Humor je totiž mimoriadne dôležitým spôsobom zbavovania sa stresu. Tí, ktorí dokážu ventilovať svoj hnev smiechom takmer na čomkoľvek, majú menej nahromadenej agresie.

#7 Skromnosť

Mnoho nadpriemerne inteligentných pochybuje o svojich schopnostiach a zásluhách. Hovorí sa tomu „imposter syndróm“. Jedna z teórií tvrdí, že je to preto, že inteligentní ľudia neustále pracujú na svojom sebarozvoji a nových výzvach v kariére, ale aj v živote, vďaka čomu sú častejšie vystavovaní situáciám, v ktorých sa cítia neisto.

Ďalšie vysvetlenie poskytuje tzv. „Dunning- Kruger efekt“, ktorý vysvetľuje, prečo o sebe niektorí ľudia tvrdia, že sú niečo viac, aj keď v skutočnosti nie sú. Ak sa zdá úloha zložitá a niekto s nižšou inteligenciou má pocit, že vynakladá veľa úsilia, následne si myslí, že na splnení úloh tvrdo pracoval, a teda musí byť naozaj skvelý. Nadpriemerne inteligentní zas môžu mať pocit, že úloha až taká zložitá nie je, a nie je nutné vynaložiť veľa úsilia, preto to musí byť jednoduché pre každého, čo vedie k pochybnostiam o vlastných schopnostiach.

#8 Drogy a alkohol

Je to klišé, o ktorom sa hovorí už dlho. Genialita sa často spája s užívaním návykových látok. Iste si aj vy spomeniete na umelcov géniov, ktorí umreli príliš mladí kvôli svojim závislostiam, počnúc Jackom Kerouackom, až po Billieho Hollidaya. Za mýty je čiastočne zodpovedná veda. Niektoré výskumy totiž skutočne dokázali, že vyššia inteligencia súvisí s užívaním alkoholu a drog.

Prečo to tak je? Jedna z hypotéz tvrdí, že nadpriemerne inteligentní jedinci sú otvorenejší novým skúsenostiam. Dôležitým faktorom pri experimentovaní s alkoholom a drogami však môže byť aj vyššie spomínaná osamelosť. V každom prípade, o spojitosti medzi genialitou a alkoholom sa hovorí vo vedeckých kruhoch skutočne veľa.

#9 Nadávajú, až sa zelená

Nadávanie sa často spája s nedostatočnou slovnou zásobou, nedávne výskumy však dokazujú, že široký repertoár vulgarizmov by v skutočnosti mohol poukazovať na vysokú inteligenciu. Vysvetlenie je jednoduché. Vysoko inteligentní ľudia majú mimoriadne rozvinutú slovnú zásobu, čo sa týka obyčajných, ale aj tých menej pekných slov.

Niektorí filozofi zasvätili svoj život snahe definovať rôzne využitie pejoratívov, počnúc ich využitím na vyjadrenie emócií až po úmysel uraziť niekoho. Napriek všetkému, inteligencia neospravedlňuje krutosť a bigotnosť, kreatívne využitie nadávok však občas môže byť nápomocné.

#10 Viera

Väčšinou sa vysoká inteligencia spája s pohanstvom. Akademická komunita sa tejto otázke venuje už dlho. Niektoré výskumy tvrdia, že vysoké IQ sa spája s nižšou mierou religiozity. Iné tvrdia, že do výskumu vstupuje príliš mnoho premenných, aby bolo možné dokázať priamu súvislosť medzi inteligenciou a ateizmom.

V každom prípade, výskumníkom sa podarilo dokázať, že vysoké IQ sa spája s tendenciou byť skeptický a všetko spochybňovať.

Pozri aj: Vedci tvrdia, že ak máte tieto 3 zlozvyky, pravdepodobne ste nadpriemerne inteligentní

listverse