Podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha označil rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) za hanbu, poprel jeho nezávislosť a tvrdí, že rozhodol na základe želania „liberálnej chobotnice“. Na jej čele nestojí nik iný ako prezidentka Zuzana Čaputová a „eseťácke médiá“.
Po tom, ako Blaha sústavne útočí na nezávislosť médií, novinárov RTVS nazýva „novinárskou žumpou“ a do parlamentu ako prvý vládny politik EÚ pozval ruský kanál Rossija 1, ktorému poskytol rozhovor, prišiel so závažným obvinením. Rozhodnutie ÚS ohľadom novely Trestného zákona je podľa neho spolitizované.
Kontroverzná novela
Novela Trestného zákona je v posledných mesiacoch dôležitou témou, ku ktorej sa okrem politikov vyjadruje aj široká verejnosť a odborníci. Po tom, ako prešla parlamentom, kde ju v skrátenom legislatívnom konaní schválili poslanci vládnej koalície, ju podpísala prezidentka a poslala spolu s pripomienkami na ÚS.
Ten rozhodoval napriek tomu, že novelu nezverejnili v Zbierke zákonov a viaceré paragrafy pozastavil. To sa týka napríklad znižovania trestných sadzieb, skracovania premlčacích lehôt za niektoré trestné činy, alebo navrhovanej kompetencie ministra spravodlivosti zasahovať do schválených dohôd o vine a treste.
Po zverejnení rozhodnutia premiér Robert Fico vyjadril svoju spokojnosť, pretože dosiahol to, čo podľa jeho slov bolo jeho politickým cieľom. Jeho stranícky kolega a poslanec parlamentu Ľuboš Blaha však veci vidí inak.
ÚS podľa neho „dostáva výprask z akademickej obce za to, že pozastavil účinnosť zákona, ktorý ešte nebol ani platný – strašná hanba,“ napísal na Telegram.
Spochybňuje rozhodnutie Ústavného súdu
Blaha spochybňuje nezávislosť súdu, pretože podľa neho mal Denník N informácie priamo zo zápisnice a v prípade rozhodnutia ide o čistú politiku. „Aby sa vyhli mediálnemu lynču, ústavní sudcovia rozhodli v otázke Trestného zákona presne tak, ako si želala liberálna chobotnica na čele s Čaputovou a eseťáckymi médiami,“ dodal.
Dodal tiež, že pokiaľ išlo o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, nenašiel ÚS odvahu, lebo „to bolo čisté ako Božie oko“.
ÚS však podľa neho v prípade Trestného zákona porušil všetko, čo sa porušiť dalo a spochybnil aj trojdelenie štátnej moci. K akým porušeniam došlo, čím súd konal mimo svojej právomoci a ako ohrozil delenie moci či dokonca princíp bŕzd a protiváh, z Blahovho statusu jasné nie je.
Poslanec však ocenil prácu dvoch ústavných sudcov, ktorí „sa nezľakli mediálneho lynču a svojimi odlišnými stanoviskami právne rozobrali zvyšok sudcov na šróbiky.“
Na záver dodal, že dôveryhodnosť ÚS je v troskách a mal by sa zodpovedať.
Nahlásiť chybu v článku