Bitcoin bol prvýkrát uvedený na trh v roku 2009 ako digitálna mena. Istý čas boli bitcoiny používané ako digitálne peniaze na okraji ekonomiky. Dnes sa táto kryptomena používa takmer výlučne ako druh „digitálneho zlata“, teda ako vzácny digitálny majetok.
Profesor ekonomiky Jason Potts a výskumná pracovníčka Kelsie Nabben z RMIT univerzity v Melbourne pre portál The Conversation píšu, že kvôli riziku hospodárskeho kolapsu spôsobeného pandémiou začali vlády po celom svete zaplavovať globálne trhy peniazmi vytvorenými centrálnymi bankami, aby zvýšili výdavky a pomohli zachrániť ekonomiku. Zvyšovanie ponuky peňazí však narúša ich hodnotu. Ľudí to vedie k tomu, aby začali hľadať odolnejšie aktíva. V tomto prostredí sa bitcoiny stali istotou proti hroziacej inflácii a zlej návratnosti iných druhov aktív.
Čo je to bitcoin?
Bitcoin je podľa trhovej kapitalizácie najväčšia kryptomena na svete. Aktuálna obežná zásoba tejto kryptomeny je 18 590 300 bitcoinov a maximálna zásoba je stanovená na 21 000 000 bitcoinov. Tento limit je pevne zakódovaný do bitcoinového protokolu a nie je možné ho zmeniť. Týmto spôsobom sa vytvára umelý nedostatok, ktorý zaisťuje, že digitálne peniaze časom zvyšujú svoju hodnotu.
Zatiaľ čo vládou vydané meny, ako je euro či dolár, môžu svoje ponuky centrálnych bánk ľubovoľne zvyšovať, bitcoin má pevnú ponuku, ktorú nemožno nafúknuť politickými rozhodnutiami.
S bitcoinmi sa obchoduje predovšetkým na online kryptoburzách, ale môžu sa tiež posielať, prijímať a ukladať do „digitálnych peňaženiek“ na konkrétnych hardvérových alebo mobilných aplikáciách.
No tým najzaujímavejším aspektom bitcoinovej siete je, že je vďaka práci kryptografov a počítačových vedcov ako digitálna mena založený na blockchaine. Verejný blockchain je „nemenná“ databáza, čo znamená, že záznam histórie transakcií nemožno meniť.
Bitcoin je funkčná a decentralizovaná digitálna mena
Bitcoin je „decentralizovaný“, a teda funguje skôr prostredníctvom rozptýlenej siete peer-to-peer, ako prostredníctvom ústredného orgánu, ako je centrálna banka. Robí to prostredníctvom účasti bitcoinových „ťažiarov“. Ťažiarom sa stane každý, kto sa rozhodne spustiť softvér na overenie transakcií bitcoinu v blockchaine.
Spravidla sú títo ľudia aktívne zapojení do kryptomeny. Sú odmenení bitcoinami, ktoré sa vytvárajú každých desať minút. Avšak táto odmena vyplácaná tažiarom sa každé štyri roky zmenší o polovicu. Túto postupnú redukciu zakódoval do siete tvorca Satoshi Nakamoto, ktorý ju navrhol tak, aby napodobňoval proces ťažby skutočného zlata.
Bitocoinoví ťažiari dnes zarábajú 6,25 bitcoinu za každý vyťažený blok. V prvých rokoch to bolo 50 bitcoinov. To vytvára motiváciu zapojiť sa včas, pretože nedostatok sa časom zvyšuje. Z tohto dôvodu sa očakáva, že cena bitcoinu stúpne, aby uspokojila dopyt. Obrovské prepätia a poklesy cien zvyčajne odrážajú meniace sa podmienky dopytu, napríklad rastúci počet nových inštitucionálnych investorov.
Prečo je bitcoin dôležitý?
Existuje niekoľko možných vysvetlení, prečo je dnes bitcoin mnohými ľuďmi považovaný za významnú kryptomenu. Prvým dôvodom je, že je „bezpečným“ aktívom. V globálnej neistote je nákup bitcoinov pre ľudí dobrý spôsob, ako rozčleniť svoje finančné prostriedky.
Jeho trhová hodnota sa dá porovnať s hodnotou iného aktíva typu go-to, ktoré svieti v čase problémov – zlata. Je pochopiteľné, že v čase globálnej pandémie stále viac ľudí považuje zlato a bitcoiny za lepšiu alternatívu k peniazom.
Druhým vysvetlením je, že sa viaže na ideológie zamerané na súkromie. Bitcoin (a kryptomena všeobecne) nie je politicky a ideologicky neutrálny. Zrodil sa z éry internetu sužovanej vážnymi obavami o súkromie. Intelektuálny a ideologický pôvod bitcoinu je v hnutí „cypherpunk“ z 90. rokov.
Záznamy z online fór ukazujú, že sa zasadzovali o anonymnú digitálnu menu, ktorá ľuďom umožňuje komunikovať online bez toho, aby ich sledovali vlády alebo korporácie. To znamená, že ponúka alternatívu pre kohokoľvek, kto nedôveruje federálnemu centrálnemu bankovému systému.
Prečo zažíva boom?
Hodnotový rozmach bitcoinu v poslednej dobe spočíva v kombinácii troch faktorov: ideológie, sociálneho sentimentu a nádeje. Sú to variabilné faktory, ale nediskreditujú význam digitálnej ekonomiky, ani záujem o jej dozrievanie a vplyv inštitucionálnych investorov na kryptomeny, vrátane bitcoinu.
Bitcoin má dnes vzostupný trhový trend, ktorý sa nazýva aj teritórium „býčieho trhu“. Bol navrhnutý na zvýšenie hodnoty v priebehu času prostredníctvom pravidiel, ktoré Nakamoto zapísal do svojho softvérového kódu – čomu najotvorenejší obhajcovia bitcoinu, známi ako „maximalisti“, vehementne bránia.
Aká je budúcnosť?
Decentralizované kryptomeny umožňujú aj nové spôsoby koordinácie bez potreby centrálneho arbitra. Podobne ako bežné aplikácie pre smartfóny, aj vývojári softvéru po celom svete budujú decentralizované aplikácie (DApps) na vrchole bitcoinu a ďalších blockchainových protokolov.
Predstavili ďalšie kryptomeny, napríklad Ethereum, ktoré sú tiež otvorenou platformou pre verejnosť. Medzi ďalšie DApps patria decentralizované finančné nástroje (DeFi) na predikčné trhy, požičiavanie kryptomien, investovanie a financovanie.
Nakamotov odvážny experiment s digitálnou menou funguje podľa plánu. Čo si ale teraz skutočne zaslúži pozornosť, je to, čo to znamená pre našu digitálnu, fyzickú a sociálnu budúcnosť.
Nahlásiť chybu v článku